WikiLeaks priniesli detaily o tichej dohode tajných v USA a Nemecku. Berlín je zbabelý, udrel Assange na vyšetrovateľov

    0

    Vyše 2 000 dokumentov, emailov a dohôd s celkovým objemom dát 90 gigabajtov zverejnil server WikiLeaks v čase, keď sa na verejnosť len veľmi sporadicky dostávajú informácie o pokračujúcom vyšetrovaní, ktoré vedie nemecká vládna komisia.

    Prepojenie medzi nemeckou rozviedkou BND a americkou NSA preverujú nemeckí vyšetrovatelia pre Edwarda Snowdena. Bol to práve on, kto v roku 2013 priniesol správy, že tajné služby USA a Nemecka spolupracujú na podrobnom sledovaní ľudí bez toho, aby o tom verejnosť tušila. Bublina tak praskla a vláda bola rozhnevanými ľuďmi dotlačená do vyšetrovania.

    Tisícky dokumentov, ktoré na svet vyniesol portál WikiLeaks, pochádzajú od viacerých zainteresovaných agentúr. Všetky sa mali do istej miery podieľať na sledovaní ľudí v spolupráci s NSA. Hlavným nemeckým partnerom amerických agentov však bola podľa uverejnených dokumentov práve BND. Dokumenty s Národnou bezpečnostnou agentúrou Spojených štátov zdieľali aj ďalšie bezpečnostné služby. 

    Uniknuté dáta obsahujú dovedna 125 dokumentov z BND, 33 zo Spolkového úradu pre ochranu ústavy (BfV) a 72 je z Federálneho úradu pre informačnú bezpečnosť (BSI). To však nie je ani zďaleka všetko. Súčasťou rozsiahlej dokumentácie sú aj dohody, elektronická korešpondencia či tlačové správy určené pre médiá.

    Súkromie na internete neexistuje

    Najzávažnejším odhalením, ktoré portál Juliana Assanga prináša, sú „tiché“ dohody medzi BND a NSA. Jedna z nich podľa portálu International Business Times hovorí, ako zamestnanci nemeckej rozviedky prispievali k špionážnemu programu XKeyscore, ktorý NSA už roky používa na zisťovanie takmer všetkého o používateľoch internetu vrátane toho, aké stránky navštevujú.

    Práve zber dát o používateľoch internetu vyvolal po svedectvách Edwarda Snowdena z roku 2013 rozruch najmä v európskych krajinách. Ľudia sa postavili proti tomu, aby o nich vlády vo veľkom zhromažďovali informácie, ale okrem rozsiahleho a stále trvajúceho vyšetrovania nemeckej vládnej komisie sa nič nezmenilo.

    Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange dúfa, že po zverejnení tejto „dávky“ utajovanej komunikácie medzi BND a NSA budú veci o niečo jasnejšie a možno, že sa pohne vpred aj samotné vyšetrovanie. „Zbierka (dát) ponúka detailný pohľad nielen do samotných agentúr, ale aj do samotnej mechaniky vyšetrovania,“  píše sa vo vyhlásení WikiLeaks k zverejneným dokumentom.

    Zbabelý postoj Nemecka

    Assange priznáva, že nejde len o nové informácie a niektoré sa dokonca dostali von aj z oficiálneho vyšetrovania, ale dodáva, že dokumenty z prvej ruky poskytujú v celej veci aj nové dôkazy. V súvislosti so spoluprácou medzi USA a Nemeckom na sledovaní internetu si zakladateľ WikiLeaks neodpustil ráznu kritiku na adresu nemeckej vlády.  

    „Nemecko sa nemôže stavať do pozície lídra v rámci EÚ, ak je jeho vlastný parlamentný proces podriadený želaniam nečlenského štátu EÚ,“ uviedol Assange s tým, že postoj Nemecka je v tejto veci podľa neho „zbabelý“. Vyjadrenie smerovalo proti zamietavému rozhodnutiu nemeckej vlády voči rozsudku, podľa ktorého mal byť Edward Snowden predvolaný ako svedok pri vyšetrovaní prepojenia medzi tajnými službami NSA a BND.

    „Toto významné množstvo evidencie dokazuje, že vyšetrovatelia používajú dokumenty od Snowdena a napriek tomu boli príliš zbabelí, aby mu dovolili svedčiť,“ tvrdí zakladateľ WikiLeaks.

    Cieľom sledovania, ktoré podľa portálu Juliana Assanga robí NSA za spolupráce s nemeckou BND, neboli však obyčajní používatelia. Vlani sa po zverejnení iných dokumentov na WikiLeaks ukázalo, že pomocou špionážneho programu XKeyscore Američania celé roky sledovali vyše 120 vysokopostavených predstaviteľov nemeckej vlády, vrátane kancelárky Angely Merkelovej.

    Zverejňovanie citlivých dokumentov, ktoré predvádza z času na čas WikiLeaks, nezostalo bez odozvy. Po zverejnení dokumentov o BND a NSA „spadli“ portálu všetky servery a stránka bola preto štyri hodiny neprístupná. Podľa hovorcu WikiLeaks išlo o takzvaný DDoS útok, pravdepodobne spojený s uverejnením spomínaných dokumentov.


     

    - Reklama -