Americkí liberáli sa už možno podvedome zmierujú s tým, že Trump bude v Bielom dome „panovať“ najbližšie štyri roky. Ale len ťažko prijímajú skutočnosť, že by mohol republikánsky kandidát uspieť aj vo voľbách v roku 2020. Ako uvádza server International Business Times (IBT), hojne diskutovaná možnosť, ako Trumpa za štyri roky definitívne odstaviť z hry, má spojitosť s 25. dodatkom americkej ústavy.
„Pozmeňovací návrh bol schválený v roku 1967 ako priama reakcia na zavraždenie prezidenta Johna F. Kennedyho o štyri roky predtým. Dovtedy totiž ústava presne nedefinovala, aké procedurálne kroky by mali nasledovať po odstúpení či zbavení funkcie prezidenta krajiny. Novela zároveň priniesla eventualitu, podľa ktorej by mohol byť úradujúci prezident uznaný za nevhodného vykonávať svoj úrad. Okrem odôvodnenia, že porušil zákon, však existujú aj dve možnosti, ako prezidenta odstrániť z dôvodu jeho psychickej nespôsobilosti.“
Ani jedna z možností však nevyzerá veľmi reálne. Podľa IBT by v prípade prvej možnosti musela vyhlásil Trumpa za nespôsobilého vykonávať funkciu väčšina ministrov vlády. Prípadne by sa muselo podariť viceprezidentovi presvedčiť o prezidentovej nespôsobilosti väčšinu v Snemovni reprezentantov a Senáte USA. „Obe komory parlamentu by potom boli nútené potvrdiť svoje stanovisko písomne a poslať ho prezidentovi. Následne by mal Trump 21 dní na to, aby presvedčil dve tretiny členov oboch komôr, že sa mýlia.“
Internetový server IBT pripúšťa, že uvedené možnosti sa nezdajú byť v praxi uskutočniteľné, ale aj napriek tomu k nim vrak mnohí ľavicoví komentátori smerujú. Napríklad Keith Olbermann poukazuje na okamžitý impeachment a uvádza práve časť 25. dodatku ústavy. „Samozrejme, nehovorí sa tam konkrétne nič o tom, ako postupovať, keď je prezident narcis, sociopat alebo psychopat. Ale jasne sa tam spomína prípad, keď nie je schopný vykonávať svoju funkciu,“ cituje IBT Olbermanna.
Zmeny výsledkov prezidentských volieb sa podľa amerických médií nedočkajú priaznivci Hillary Clintonovej ani po prepočítaní hlasov v štátoch Wisconsin, Michigan a Pensylvánia, o ktoré požiadala kandidátka Strany zelených Jill Steinová. Tím Hillary Clintonovej Steinovú podporil, ale podľa denníka The New York Times je vraj málo pravdepodobné, že by ručné prepočítanie hlasov prinieslo zmenu čo i len v jednom z menovaných štátov.
