„Na Trumpovu stranu sa postupne postaví mnoho žien, Latinskoameričanov a černochov, čo mu spolu s podporou robotníckej triedy zaručí víťazstvo na Floride, v Ohiu, Pensylvánii a Michigane, a teda aj v celých voľbách,“ vyhlásil na konci tohto leta vtedajší šéf Trumpovej prezidentskej kampane Steve Bannon.
Tak, ako Bannon až jasnovidne na konci leta predpovedal, sa aj stalo. Bývalý šéf konzervatívneho servera Breitbart bol aj vďaka svojej prezieravosti vymenovaný do funkcie strategického riaditeľa novej prezidentskej administratívy.
Ako si Bannon, ktorému bol výsledok prezidentských volieb zjavne známy mesiace dopredu, vysvetľuje šok a zdesenie amerických a nielen amerických liberálnych médií? „Nevidia si na špičku nosa,“ tvrdí. „Neustále len omieľajú názory, ktoré zapadajú do presne vymedzených parametrov. Preto neboli liberálne médiá schopné vidieť možnosť alternatívneho scenára. To presne definuje paralelnú realitu, v ktorej sa liberáli donekonečna utvrdzujú v tom, že ich charakter je morálne superiórny,“ uvádza Trumpov spojenec pre The Hollywood Reporter.
Úlohou Bannona je teraz narysovať nové parametre verejného diskurzu. „Je to muž s originálnou myšlienkou,“ píše autor článku. „Ak má ,trumpizmus‘ vstúpiť do histórie ako niečo intelektuálne a historicky koherentné, bude závisieť od Bannona, ako s touto úlohou naloží,“ dodáva autor.
Steve Bannon, ktorý sám pochádza z robotníckej rodiny, po strednej škole narukoval do námorníctva a neskôr absolvoval akademický „tréning“ v niektorých z najprestížnejších amerických univerzít. Svoje skúsenosti na pracovnom trhu získal najprv v bankovom sektore a neskôr v americkej továrni na sny – Hollywoode.
Aj napriek tomu, že si mohol Bannon vďaka svojej tvrdej práci prezrieť tie najvyššie miesta americkej spoločenskej pyramídy, vraj nikdy nezabudol na svoj skromný pôvod, ktorý si odjakživa spájal s akousi trpkosťou až pocitom zrady.
Robotnícku triedu zradil podľa Bannona politický establishment, čiže, ako ho on sám nazýva, „trieda darcov“.
Bannon túto globalizovanú „triedu darcov“ spája s upadajúcou Amerikou. „Spoločenské elity žijú v metrosexuálnej bubline, ktorá sa rozpína od Šanghaja cez Londýn a Hollywood až po niektoré časti New Yorku,“ uviedol.
„Medzi týmto univerzom a svetom, v ktorom žije prevažná väčšina americkej populácie, nie je takmer žiadne spojenie. Nehovoria ani rovnakým jazykom.“
Bannon v prvom rade odmieta akékoľvek tvrdenie o tom, že ide o rasové rozdelenie Ameriky. „Nie som žiadny biely nacionalista, som proste nacionalista. Som ekonomický nacionalista,“ tvrdí.
„Globalisti sa odvrátili od amerických robotníkov a namiesto toho vytvorili strednú triedu v Ázii. Teraz je našou úlohou sa o týchto ľudí postarať. Ak pôjde všetko podľa plánu, budeme môcť počítať s 60 % hlasov od bielych voličov a 40 % od černochov a Latinskoameričanov. Takýmto spôsobom budeme schopní vládnuť ďalších päťdesiat rokov,“ verí Trumpov hlavný stratég.
„Chystáme sa vybudovať úplne novú politickú silu. Primárne budeme vytvárať nové pracovné miesta. Konzervatívci sa z nás zbláznia. Máme už vytvorený triliónový plán na stavbu novej infraštruktúry. Bude to porovnateľné s tridsiatymi rokmi a významnejšie ako Reagonova revolúcia.“
Bannon podľa svojich slov reprezentuje „pád establishmentu“. „Mediálna bublina je symbolom toho všetkého, čo je také tragické na tejto krajine. Je to len určitý okruh ľudí, ktorí komunikujú iba medzi sebou a nemajú ani potuchy o tom, čo sa v skutočnosti deje,“ pokračoval.
„Všetci títo ľudia reprezentujúci americké liberálne médiá stáli za Hillary Clintonovou. Jej kampaň stála desaťkrát viac ako naša. Ja som však od samého začiatku vedel, že aj napriek tomu nemajú šancu. Títo ľudia skrátka nerozumejú tomu, čo sa deje, žijú v izolácii.“
Ruská stopa v amerických voľbách je nespochybniteľná
Bannon vo svojej romantickej až revolučnej reči vynechal jednu zásadnú vec. Zabudol spomenúť rolu, ktorú v úspechu Trumpovho tímu zohrali ruské tajné služby.
Zack Beauchamp pre server Vox píše, že existuje hneď niekoľko spoločných záujmov medzi Kremľom a Donaldom Trumpom, ktorí si údajne vzájomne pomáhajú. Beauchamp poukázal na niekoľko už mnohokrát vyslovených obvinení, z ktorých sa ruská vláda už „nemôže vyvliecť“.
Vieme, že Rusko má na svedomí kybernetický útok na spojencov Clintonovej a že získané informácie poskytlo serveru WikiLeaks
Kedysi o tom existovali len určité pochybnosti, teraz už nepochybuje nikto. To, že Rusko stojí za kybernetickými útokmi na Národný výbor Demokratickej strany (DNC) a poradcu Clintonovej Johna Podestu, je fakt.
Hneď tri firmy zaoberajúce sa kybernetickou bezpečnosťou poskytli priamy dôkaz toho, že dve na Rusko napojené hackerské skupiny, Fancy Bear a Cozy Bear, stáli za útokom na DNC.
A nielen to. Výsledok vyšetrovania poukázal aj na to, že škodlivý softvér, ktorý infikoval server DNC, pochádzal z rovnakej IP adresy, ktorá bola v minulosti použitá pri kybernetickom útoku na nemecký parlament. Za týmto útokom stáli ruské tajné služby. Pravdepodobnosť, že by nejaká iná hackerská skupina použila rovnaký kód, je mizivá.
Útoky hackerov napojených na ruské tajné služby korešpondujú s ruskou strategickou doktrínou
„Tieto útoky treba chápať v širšom kontexte. Týmto kontextom je to, že Rusko si za Putinej vlády zvyklo využívať informácie ako zbrane mierené na vlády cudzích krajín,“ uvádza autor.
Táto potreba sa podľa novinára píšuceho pre The New York Times Maxa Fishera zrodila z „traumatickej skúsenosti, ktorú Rusko zažilo v polovici prvého desaťročia nového milénia“. „V tomto období prišlo o svoju moc v rámci ,farebných revolúcií‘ mnoho silných mužov v krajinách bývalého východného bloku. V roku 2011 predstavovali protesty v Moskve hrozbu pre stabilitu samotného Putinovho režimu. Všetky tieto sociálne hnutia bola v Kremli dávané do súvislosti s operáciami amerických tajných služieb,“ dodal.
V dôsledku tejto interpretácie udalostí došlo ruské strategické vedenie k názoru, že interná politika okolitých štátov musí byť kľúčovým bojiskom geopolitických bojov výrazne presahujúcich hranice týchto štátov. Palné zbrane nahradili zbrane informačného charakteru.
Presne tejto doktríny sa Rusko pridržiava, keď odovzdáva získané informácie serveru WikiLeaks, ktorý ich následne zverejní on-line, a poskytne ich tak celému svetu. Tieto odhalenia potom vzbudzujú dojem, že celý americký demokratický proces je fundamentálne nelegitímny. Pritom niektoré zo zverejnených e-mailov nepoukazujú na nič, čo by nebolo bežnou zákulisnou politickou praktikou.
Trumpom načrtnutá zahraničná politika je objektívne proruská
„Nič, čo by mohlo Rusko urobiť samostatne, nepomôže dosiahnutiu jeho zahraničnopolitických cieľov tak ako implementácia politických opatrení navrhovaných Donaldom Trumpom,“ píše autor.
Trump hovorí o fundamentálnej transformácii globálnej politiky Spojených štátov, čo by vytvorilo klímu prívetivejšiu pre Rusko. Tu ide najmä o nepriateľa Ruskej federácie číslo jeden – Severoatlantickú alianciu, ktorú Trump vníma inak ako predošlí americkí prezidenti.
NATO bolo od konca druhej svetovej vojny stredobodom americkej globálnej stratégie. Tento základný bod v zahraničnej politike USA doposiaľ nikto nespochybňoval. Trump má však iný názor. Na Alianciu hľadí skrze svoju vlastnú prizmu; zaujíma sa primárne o to, čo môže z celého podniku vyťažiť.
Ak členské štáty nebudú schopné zvýšiť svoje výdavky na obranu a Trump bude aj naďalej zastávať tento svoj postoj, mohlo by to skončiť rozpadom celej obrannej Aliancie. Nikto by potom nemal z takého vývoja väčšiu radosť ako ruský prezident.
Celé články si môžete v angličtine prečítať TU a TU.
