Príbeh, ktorý je počuť zo strany zahraničných a slovenských médií, politikov a analytikov hovorí o ohrození liberálnej demokracie, ľudských práv a návrate rasistickej politiky a nenávisti voči menšinám. Povedzme, že tomu nemusí byť vôbec tak a skôr naopak ide o manifestáciu pravej liberálnej demokracie.
Príbeh o anti-liberálnej revolúcií
Príbeh o kontrarevolúcií voči liberálnej demokracii nebol v tomto storočí nikdy silnejší ako je tomu dnes. Zo začiatku to bol prerod alebo vytriezvenie Ruskej federácie z liberálneho kapitalizmu a prechod k patriotickej forme anti-liberálnej demokracie. Nasledovne bol podobný posun badateľný v Maďarsku, Poľsku a iných krajinách. Tieto krajiny sa dali ľahko umiestniť do geopolitického priestoru a označkovať ich ako nevyspelé demokracie a ich „hriech“ v odmietnutí “pravých” liberálnych hodnôt za výsledok korupcie a nefungujúcich inštitúcii.
Vývoj na západe bol kľudný až do doby, kedy na hraciu plochu, už ako oficiálny kandidát republikánov v USA, nenastúpil Donald Trump. Svojim spôsobom to bolo v tom čase považované za výhru Hillary Clintonovej. Hillary bola veľmi spokojná s nomináciou Trumpa, kedže to nebol súper, ktorý by mal širokú podporu médii a menšín, nutnú na získanie Bieleho domu. Taktiež to bol jednoduchý cieľ na to, ako znemožniť celú Republikánsku stranu, ako stranu bielych rasistických starcov, ktorá už nereflektuje zmenenú demografickú štruktúru USA.
Hillary korunovali médiá za jasnú víťazku volieb týždne pred oficiálnymi voľbami. Dokonca profesor z Princeton University na základe svojho modelu predpovedal až 99 percentnú šancu, že Hillary vyhrá. Profesor si bol tak istý svojim modelom, že verejne deklaroval, že v prípade výhry Trumpa zje chrobáka (čo na konci dňa aj musel). Zjednodušene podľa korporátnych medií proti sebe stáli Hillary, ktorá stála pevne za minoritami, globalizáciou a statusom-quo a Trumpa, ktorý reprezentoval bieleho, bigotného, excentrického fašistu, ktorého volia iba skalní členovia KKK. V podstate jednoduchá voľba pre väčšinu ľudí.
Samozrejme realita bola radikálne odlišná. Výsledkom je, že Trump vyhral. Dnes politicky korektná liberálna ľavica útočí na Trumpa s tým, že ho volili a reprezentuje len bielych heterosexuálnch mužov a práve tu pácha liberálna ľavica veľký omyl.
Voliči Trumpa: iba bieli heterosexuáli?
Na druhej strane barikády sa mesiac čo mesiac začali na sociálnych sieťach skloňovať mená ako: Milo Yiannopoulos, Paul Joseph Watson, Blaire White a That T Guy.
V prípade Mila išlo o „alt-right“ geja a žida, ktorý svojimi článkami na konzervatívnom internetovom médiu Breitbart News, búral všetky politicky nekorektné tabu o multikulturalizme, feminizme, LGBTQ, rodovej rovnosti, imigrácii, islamizme, politickej korektnosti, cenzúre na internete a iných liberálnych témach. Jeho prednášky pod titulom „nebezpečný buzerant“ provokovali až to tej miery, že sa stal neoficiálnym hovorcom a tvárou „alt-right“ (alternatívnej pravice) ako takého. Ide momentálne asi o najsilnejšieho a najvplyvnejšieho podporovateľa Trumpa.
Blair White na druhej strane predstavuje transgender ženu (pôvodne muž), ktorá bojuje proti kultúrnemu marxizmu. Zvolenie Trumpa za prezidenta bol pre ňu tiež šok, ale nie taký, aký by bežný liberálny ľavičiar očakával od transgender ženy.
Príklad Paula Josepha Watsona predstavuje klasického bieleho heterosexuálneho muža s klasickými témami ohľadom cenzúry a kultúrneho marxizmu. Asi neprekvapuje, že ide o podporovateľa Trumpa.
V poslednej rade je tu černošský chlapec pod prezývkou That T Guy, ktorý počas kampane silne útočil na Hillary. Jeho videá na sociálnych sieťach útočia na feministky a status-quo. Jeho reakcia na voľbu “boha-imperátora” Donalda Trumpa hovorí sama za seba.
A posledná perla. Slavoj Žižek, asi najväčší žijúci ultra-radikálny marxistický filozof by radšej volil Trumpa ako Hillary s komentárom: “Ako keby niekto, kto reprezentuje Occupy Wall Street (Bernie Senders) podporoval Lehman Brothers (Hillary Clinton)”.
Inak povedané, Trumpa podporujú, alebo ho pokladajú za lepšiu alternatívu ako Hillary aj gej-židia, transky, černosi, ultra-radikálni ľavičiari a samozrejme heterosexuálni muži. Takže histéria, že Trump reprezentuje len heterosexuálnych bielych mužov ako vládcov planéty je kompletný nezmysel.
Nezmyslom je aj to, že „alt-right“ v USA je novodobé KKK alebo to, že Trump je apokalypsa pre židov, gejov, černochov a ďalšie menšiny.
Myšlienka je v tom, že aj transka, gej, žid, černoch a beloch môžu mať iný pohľad na veci ako multikulturalizmus, kultúrnu identitu, masovú imigráciu, islamizmus či feminizmus. A áno, aj to je liberalizmus.
Sme svedkami manifestácie toho, že demokracia v USA funguje, čo samozrejme neznamená, že na vrchol sa vždy dostanú ideálni kandidáti. Na druhej strane kandidát establišmentu podporovaný mediálnou mašinériou môže byť ľahko porazený, ak veľa ľudí túži po radikálnej zmene.
Čo je však ešte podstatnejšie je fakt, že nemá zmysel neliberálne limitovať verejnú diskusiu, alebo označovať automaticky všetko, čo sa nevtesná do krabice s názvom „politická korektnosť“ za xenofóbiu, rasizmus, fašizmus a nacizmus. A nie všetko, čo vnucujú ľuďom think-tanky, médiá, mimovládky, a liberálni politici “hlavného prúdu” je v skutočnosti to, čo ľudia chcú, alebo je v skutočnosti to, čo posilní demokratické a liberálne princípy.
V lepšom prípade Trump nezavedie diktatúru alebo fašizmus, ale skôr naruší politické status-quo, čo môže nakoniec znamenať omnoho viac pre slobodu a demokraciu ako politicky korektný establišment.
Vox populi, vox dei.
Róbert Auxt
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na robert.blog.sme.sk (TU).
