Ani týždeň po zvolení Donalda Trumpa za amerického prezidenta nenastal v Spojených štátoch úplný „pokoj zbraní“ a naprieč krajinou sú ešte stále zaznamenávané antitrumpovské protesty, prípadne konkrétne útoky na Trumpových voličov.
V epicentre buričských aktivít vraj stojí postava známeho finančníka Georgea Sorosa. Tak to aspoň tvrdí vo svojom poslednom článku na portáli Konzervatívny výber autor Juraj Poláček.
Práve 86-ročný boháč maďarského pôvodu je vraj skrytou hybnou silou v rámci nedemokratických aktivít v Štátoch.
Podpora viacerých hnutí
V predmetnom článku sú spomínané viaceré združenia, ktoré sú vzájomne prepojené so Sorosovou nadáciou Open Society Foundation (OSF). Jedným z partnerských hnutí je aj hnutie černošských aktivistov „Black Lives Matter“ (BLM).
„Podľa uniknutých dokumentov WikiLeaks v roku 2015 podporila Open Society Foundation (OSF) BLM v meste Baltimore sumou 650-tisíc dolárov. Táto spolupráca s černošskými aktivistami, zdá sa, pokračovala až do roku 2016, kde BLM malo byť využité na ‚politickú prácu' v prospech Demokratickej strany a jej kandidátky Hillary Clinton,“ spomína okrem iného v článku Poláček.
Ten ďalej uvádza, že: „Aktivisti BLM po voľbách, v ktorých vystupovali na strane Hillary Clinton, začali organizovať proti zvoleniu Trumpa protesty, ktoré sa v meste Portland zvrhli na nepokoje.“
Šíriteľ chaosu?
Sorosova nadácia je tiež spomínaná pri hnutiach ako Occupy Wall Street, prípadne Moveon.
„Proti Donaldovi Trumpovi hnutie Moveon bojovalo ešte počas kampane a po jeho zvolení vydalo tlačovú správu, v ktorej vyzýva na protestné zhromaždenia naprieč celou krajinou. Hnutie v roku 2004 sponzoroval Soros sumou 1,46 milióna dolárov,“ pripomína autor.
A hoci je Soros často označovaný aj ako filantrop, redaktor Konzervatívneho výberu má na vec odlišný názor.
„Zdá sa, že namiesto vyvolania verejnej demokratickej diskusie, organizácie spojené s menom Georgea Sorosa prinášajú do USA chaos, rozvrat, násilie, nerešpektovanie demokratických formalizmov. Výsledok je namiesto zmierňovania rozdielov a napätia v spoločnosti presný opak,“ dodáva na záver Poláček.