Práve pred Anjelským hradom je možné veľmi rýchlo nadobudnúť predstavu o tom, akým hrôzostrašným netvorom je rímska doprava. Aj Denis so Ginettou to veľmi rýchlo zistili, keď tam prišli a chvíľu pozorovali okolie. Je tam obrovská križovatka, ktorá pre cudzieho návštevníka pôsobí nesmierne komplikovane. V istých hodinách dňa je doslova preplnená záplavou aut, ktoré ňou prechádzaju v niekoľkých prúdoch. Tie neustávajú takmer nikdy.
Hluk motorov a smrad benzínových výfukov bol pre ich uši len ťažko znesiteľný. Svetelné semafórové signály boli vodičmi i chodcami sotva rešpektované, ale napriek tomu doprava odbiehala hladko a podľa istých svojráznych, špeciálne rímskych dopravných pravidiel.
Ak by bol chodec vyčkával na prechode na zelenú pre neho, tak by sa načakal veľmi dlho, kým by mu bol nejaký vodič zastal a rešpektoval jeho právo na prejdenie na druhú stranu. Malo to ale svoju praktickú a dôležitú príčinu. V hodinách najhustejšej premávky by to fakticky úplne znemožnilo akú takú plynulosť prechádzania aut križovatkou. Preto aj vodiči aj chodci veľmi citlivo reagovali na seba. Chodci kedykoľvek prechádzali križovatkou za plnej jazdy aut a ich vodiči zas majstrovsky kľučkovali a opatrne chodcov obchádzali.
Pre mnohých zahraničných návštevníkov Ríma nie je vôbec jednoduché zvyknúť si na spôsob jazdenia vodičov a ich reagovania na chodcov, ako to robia vodiči v Ríme. Preto mnohí cudzinci majú veľké problémy pri prechádzaní ciest plných prúdiacich aut, z jednej strany na druhú. Platí to najmä pre starších a neistých návštevníkov z cudzích krajín, ktorí už majú vekom podmienené spomalené reakcie.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
