Osuský rázne: Extrémista Magát by bol pre Hitlera potkan a hmyz. „Zhejtoval“ aj Čínu a v tomto prípade by sa s Vaskym zase pobil

    0
    Peter Osuský. (Autor: pk)

    Ste členom zahraničného výboru, ale aj výboru pre európske záležitosti. Americkým prezidentom sa stal Donald Trump. Ako to môže ovplyvniť vzťahy medzi USA a Európou či dokonca Slovenska so zahraničím?

    Teraz je z toho, samozrejme, veľká búrka v pohári vody, no podľa mňa sa treba držať slovenského porekadla „vyčkaj času, jak hus klasu“. Hysterické reakcie po brexite zdravému rozumu tiež nesvedčali, a to, čo prehlasovali nemeckí a luxemburskí predstavitelia, bola čistá drzosť. Síce som si nemyslel, že Trump vyhrá, no už len samotný fakt, že išlo o trojpercentný rozdiel svedčí o tom, že nešlo o nejaký absolútne nemysliteľný scenár. Pamätám si ako nám, SaS, pred marcovými voľbami prognózovali v lepšom prípade 5,9 percenta, v horšom prípade 4,8 a v skutočnosti sme mali viac ako dvanásť. Rozdiel tri percentá pri dvoch protikandidátoch je dosť málo na to, aby sme sa tvárili, že spadol meteorit.

    Pri Trumpovi som mal, ale stále mám dojem, že o svojich voličov bojuje tzv. catcherským spôsobom. Možno poznáte štýl zápasu „catch as catch can“, to sú wrestleri, ktorí zápasia s použitím kadejakých gagov. Trump takto zápasí o voličov, a tí mu dali dôveru. Človek, ktorý už v biznise aj v iných veciach čo-to dokázal, zrejme nebude ako prezident fungovať tak, ako sa javil v najhorších momentoch svojej kampane. Podľa mňa, keď príde do „oval roomu“ (oválnej pracovne – pozn. redakcie) v Bielom dome, tak si uvedomí, kde je a čím sa stal. Preto z neho, v tomto smere, spadne veľa toho, čo bez problémov hlásal vo volebnej kampani ako nespochybniteľné pravdy. Ako sa hovorí… Nemyslím si, že Trumpova kaša nebude taká horúca, ako je navarená.

    Ste známy podporovateľ práv Tibetu a ste aj v parlamentnom Klube priateľov Tibetu…

    Áno, nemám rád, keď sa rôznym skupinám ľudí upiera právo na slobodu a život. Tak, ako podporujem Tibet, kde títo ľudia túžia zrejme po niečom inom, ako majú, tak podporujem aj Falun Gong, ktorý už naozaj nerobí nič zlé, no jeho praktizujúci členovia sú zatváraní, väznení a občas vysekávaní na orgány. To, čo sa deje v krajine, pred ktorou sa celý svet z nevysvetliteľných príčin klania, je pomerne nehorázne.

    Ako vnímate komunistickú Čínu? Prednedávnom ste sa vrátili z návštevy Taiwanu, ktorý pod ňu patrí…

    On pod ňu patrí len tak verbálne, chvalabohu, pod ňu nepatrí. Chvalabohu pre Taiwancov, ich prosperitu, a to, ako sa táto krajina vzmohla a vyvinula. Koríme sa pred národným produktom Číny a naši pred Čínou v predklone stojaci politici hovoria vzletne o ich ekonomike. Ekonomika je silná vtedy, keď každému zabezpečuje národný dôchodok napríklad aspoň tak, ako to je vo Francúzsku či Nemecku, či Taliansku. Ekonomika Číny je neporovnateľne slabšia ako ekonomika Taiwanu. Keď rozdelíte to, čo v Číne vyprodukuje miliarda ľudí medzi miliardu ľudí a keď to porovnáte s tým, čo vyprodukuje 23-miliónov Taiwancov a rozdelíte to medzi nich, tak sa ukáže, kto je ekonomicky silnejší. Na to, že sa pred komunistickou Čínou neustále hrbíme, tak investície 23-miliónového Taiwanu na Slovensku sú podstatne vyššie ako investície miliardovej Číny.

    Prednedávnom Slovensko navštívil náboženský vodca dalajláma, ktorého čínski štátnici veľmi v láske nemajú. Stretli sa s ním aj vaši stranícki kolegovia ako Martin Poliačik či Lucia Nicholsonová. Vy ste nad stretnutím neuvažovali?

    V tom čase som tu nebol a, samozrejme, si pri dalajlámovi ctím jeho spoluobčanov a spoluveriacich, ktorí si ho vážia a sú za to vystavovaní perzekúcii. Dalajláma je nepochybne pozoruhodná osobnosť, no možno ho nevnímam až tak mýticky, ako ho vnímajú niektorí moji kolegovia alebo priatelia. Minimálne si zasluhuje aspoň to, čo predviedol náš prezident Andrej Kiska. Vďakabohu, že ho máme. Ak by som bol prezidentom ja, tak by som dalajlámu rozhodne prijal aj ja.

    Práve stretnutie Andreja Kisku s dalajlámom odsúdila vládna garnitúra. Údajne malo naštrbiť vzťahy Slovenska s Čínou. Ako sa pozeráte na túto kritiku?

    Teraz to poviem trochu brutálne: Aké vzťahy s Čínou? V čom sa tieto vzťahy naštrbili?

    Čína zrušila rokovanie so slovenskou delegáciou v Rige…

    Áno, ale poviem vám ešte raz. Čo za posledných desať rokov vypadlo od komunistov z Číny v rámci rozvoja našich ekonomických vzťahov? Hovorím vám rovno… Takmer nič. Čína z hľadiska zahraničného obchodu je pre Slovensko bezvýznamná. Ak by sa čínsky trh potopil do Tichého oceánu, tak to náš export ani nezbadá alebo ak by Čína neexistovala a zmenila sa na morskú hladinu, tak to stav ekonomiky na Slovensku nijako neovplyvní. Čo by sa stalo, ak by neexistovala? Nevyšlo by slnko? Táto krajina na svojich študentov poslala tanky a zatvára cvičencov Falun Gongu do táborov a tým mladším a zdravším občas vysekávajú na transplantáciu orgány ako zvieratám. Potom nevedia vysvetliť, kde ich toľko zobrali. Rástli na strome alebo ich vytlačili v 3D tlačiarňach? To nevedno… Ja sa pýtam: Čo sa naštrbilo? Pritom neželám Číne, aby nebola, len konštatujem, že nedokážem racionálne pochopiť predklon našich reprezentantov pred Čínskou ľudovou republikou, komunistickou diktatúrou, s ktorou sme pred štvrťstoročím skoncovali.

    Váš názor na Čínu je jasný. Tú v určitom smere obhajuje premiér Fico, ktorý skritizoval práve aj spomínané stretnutie dalajlámu s prezidentom…

    Štyria predstavitelia Českej republiky napísali Číne trápny ospravedlňujúci list pre návštevu dalajlámu. A prečo sa premiér Fico správa tak, ako sa správa? Ťažko v tom hľadať napríklad spoločný menovateľ sociálnej demokracie. Každopádne, mám pocit, že tých ľudí, ktorých považujem za slušných, s dalajlámom problém nemajú, a tí, ktorých až za tak slušných nepovažujem, s tí s ním problém majú.

    Nadviažem na komunistickú stranu, ktorú ste spomínali. KSS v malej miere na Slovensku stále existuje. Nedávno prišla s iniciatívou osadiť pamätnú tabuľu komunistickému exprezidentovi Gustávovi Husákovi. Za tento nápad sa postavil aj smerák a marxista Ľuboš Blaha. Čo hovoríte na tento krok?

    Podobná iniciatíva tu už bola a myslím, že nejaká takáto tabuľa je uložená dakde v suteréne miestnej budovy v Lamači. Je to akoby ste chceli postaviť pamätník Ferdinandovi Ďurčanskému (pôsobil ako minister zahraničných vecí a vnútra vo fašistickom slovenskom štáte – pozn. redakcie) či Otomarovi Kubalovi, ktorý velil pohotovostným oddielom Hlinkovej gardy. Predstavte si, že by pred berlínskym letiskom odhalili pamätník maršálovi luftwaffe Göringovi. Síce sa zaslúžil o rozvoj nemeckého letectva, no tento krok by určite v Nemecku skončil na psychiatrii. Gustáv Husák je autor pamätného výroku: Hranice nie sú korzo a počas jeho prezidentovania vlčiaci strhli mladého osemnásťročného chlapca, ktorému sme prednedávnom v Petržalke odhalili pamätník. Opäť použijem analógiu. Postaviť mu pamätník je asi také isté, ako postaviť pamätník vynikajúcemu šermiarovi, športovcovi a vojakovi Reinhadrtovi Heydrichovi.

    Aký máte názor na Ľuboša Blahu, ktorý sa netají svojimi sympatiami k myšlienke komunizmu, no zároveň odsudzuje zločiny bývalého režimu?

    Je to trošku schizofrenická pozícia, lebo človek nemôže odsudzovať činy tých, ktorých má rád. Nie je mojou úlohou ho súdiť, ale aj to je ukážka demokracie, lebo v komunizme, ktorého reprezentantom bol Husák, by úvaha o postavení sochy napríklad takému generálovi Štefánikovi, bola dôvodom na represiu. Nehovoriac už napríklad o postavení sochy bratom Mašínovcom (smiech). Človek, ktorý si váži teroristu a vraha známeho ako Che Guevara, zároveň žije v demokracii a využíva jej slobodu. V istom smere to je čarovné, lebo ktokoľvek, kto by rozmýšľal zrkadlovo voči Blahovi, by si neškrtol ani pol hodinu, ak by vyšiel s niečím podobným.

    Váš prastrýko Štefan založil tribunál na súdenie zločinov svetového komunizmu…

    Áno, okrem iného bol jedným zo signtárov Trianonskej zmluvy vo Versailles. No vráťme sa k tribunálu. V 70. rokoch matematik a dá sa povedať aj mysliteľ Bernard Russell založil tribunál na súdenie amerických zločinov vo Vietname, no a môj nelenivý prastrýko založil v USA medzinárodný tribunál na súdenie zločinov komunizmu. Komunizmus bol na svete oveľa dlhšie a zasiahol viac územia ako fašizmus, no má na svedomí aj neporovnateľne viac obetí. Neospravedlňuje to, samozrejme, ani jeden, a ani druhý systém, lebo zločinnosť systému sa nemeria ako hokejový zápas.

    Ako postupoval a čím sa presne zaoberal tribunál vášho prastrýka?

    Nevedeli sme o tom veľa, lebo sme sa o ňom dozvedeli len toľko, čo napísala Pravda v úvodníku na prvej strane a nezabudla pripomenúť, že veční reakcionári sa stretli, aby očiernili najsvetlejšiu budúcnosť ľudstva. Keďže som vtedy mal asi sedemnásť rokov a žil som za železnou oponou, tak som nedisponoval detailnejšími informáciami o prastrýkovej aktivite. Princíp bol ale veľmi jednoduchý, keďže zločiny komunizmu sa dajú vyrátať veľmi jasne. Dá sa vyrátať, koľko stál triedny boj životov cez obete v Rusku až po vyostrovanie triedneho boja v komunistických satelitných krajinách. Môžeme spomenúť napríklad aj osudy britských, teda aj našich letcov na krídlach Royal Air Force. Pozrime sa napríklad aj na osudy ľudí, ktorí sa angažovali v boji proti fašizmu, boli náckami väznení a potom boli zavretí či popravení komunistami. Podobných zločinov je nekonečne veľa a takýto tribunál je fajn, ale každý, kto sa trochu zaujíma o históriu 20. storočia, vie, že fašizmus, nacizmus a komunizmus boli rovnocenne hrozné a neľudsky zlé. Obidva boli nenávistnými smerovaniami ducha.

    Jeden z nich si ako spásu sveta predstavil likvidáciu rás a národov, ktoré sa im nehodili do obrazu dobrého sveta, a ten druhý si zase za svoju métu postavil likvidáciu tried. Konečný výsledok bol ale rovnaký, ľudia sa vraždili a likvidovali. Obidva systémy mali k sebe morálne, ale aj eticky veľmi blízko. Pre mňa je pozoruhodné, že ľudia ako Magát a jemu podobní, ktorí oslavnými príspevkami na Facebooku velebia narodeniny Adolfa Hitlera, nechápu, že pre Hitlera by Magát, ale aj ľudia ako ja či vy boli čistý odpad. Ak by Hitler vyhral druhú svetovú vojnu, tak odpad typu Slovanov a Slovákov, teda mňa a Magáta, by buď v lepšom prípade otročil, až kým by neskapal, alebo by bol zlikvidovaný v rámci vyčistenia životného priestoru pre vyššiu rasu. Ak si Magát myslí, že je vyššia rasa ako napríklad takí imigranti s tmavou farbou pokožky, tak ho môžem ubezpečiť, že z hľadiska ideológie jeho milovaného Adolfa Hitlera je čistý hmyz. Potkan, ktorý nemá právo stáť na slnku, keď tam stojí aj nemecký nadčlovek.

    Ako si vysvetľujete tieto sympatie k Hitlerovi? Ide o nevedomosť?

    Som presvedčený, že mentálna úroveň mnohých ľudí, ktorí takto uvažujú, nebude príliš vysoká. Mám ale taký pocit, že o dejepise nevie veľa aj nefašistická mládež. Pre takýchto ľudí je zrejme príťažlivé sa postaviť a odrecitovať 70 rokov staré slogany typu Slovák som a Slovák budem alebo Rež a rúbaj do krve. Vo veľkej miere ide o nedovzdelanosť a o to, že práve v dôsledku nedovzdelania títo ľudia v súčasnej spoločnosti nezastávajú také postavenie, aké by sa im páčilo.

    Raz to zhrnul do jednej vety jeden veľmi milý mladý muž, ktorý v krutej decembrovej zime v stánku predával zeleninu a ovocie. S manželkou som sa vtedy vracal z nemocnice a niečo sme od neho aj kúpili. Bola hotová psia zima a hovorím mu: „Človeče, to tu nemáte teda ľahký život.“ Vtedy mi povedal jednu veľmi múdru vetu: „Viete, mal som sa lepšie učiť.“ V tejto jednej vete, ako v kvapke vody, bol kus pravdy. Ľudia, ktorých sme spomínali, sa zrejme príliš nevzdelávali, a preto sú sociálne tam, kde sú. A to ich frustruje. No ideológovia takýchto strán sú inteligentní a vedia, že na chrbte hajlujúcich ľudí sa dostanú hore. Oni sprostí nie sú, no základňa, na ktorej stoja, sa obávam, že Nobelovu cenu nezíska a pušný prach nevynájde!

    Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič prednedávnom v pléne národnej rady prirovnal pomery v parlamente s koncentračnými tábormi. Ako hodnotíte toto vyjadrenie, je už za čiarou?

    Bola to hyperbola, a búrka, ktorú vyvolala, bola neprimeraná. Igor Matovič to určite nemyslel antisemitsky a ani v zlom, no bolo to nešťastné prirovanie.

    Patria takéto prirovnania do pléna parlamentu?

    Poviem to takto: Čistému je všetko čisté. Ja osobne by som tento spôsob argumentácie nezvolil. Určite sa nestotožňujem so všetkým, čo Matovič robil, robí a bude robiť, ale táto hyperreakcia na jeho výrok bola úplne neprimeraná. Dalo sa to okomentovať spôsobom, že sa mohlo použiť „salónnejšie“ prirovnanie, no Matovič sa tým nijako nedotkol, neznevážil a ani neponížil našu minulosť.

    Pri určitých zápasoch sa môžu vyskytovať dve nesúmerné strany, ktoré my svetuškársky vyzývame, aby sa k sebe správali slušne. Mám k tomu jedno prirovnanie. Je to ako keby som vyzýval esesákov s vlčiakmi, ktorí lemujú cestu do plynových komôr, aby sa správali slušne k židom a tí sa zase správali slušne k esesákom. Za desať minúť z nich budú obete, zavraždia ich, ale majú sa k sebe správať slušne! Takéto sprostosti sa dajú radiť odniekiaľ zhora. Použitie takéhoto prirovnania niekedy len obnažuje farizejstvo takýchto výziev. Keď vás prídu okupovať sovietske vojská, tak povieme Danke Košanovej, nech sa k strelcovi z tanku, ktorý ju zastrelil, správa slušne? To má byť čo? Aký to je pomer, keď na niečo podobné vyzývame obidve strany?

    Často to robíme práve vtedy, keď je jedna strana agresor, druhá obeť a my, ktorí sme nad vecou, ich obidvoch vyzývame na slušnosť. Matovič tým určite nič nezľahčoval a mne, autorovi zákona o osvienčimskej lži, by nikto nemohol podsunúť, že som protižidovský. Naopak, všetci slovenskí nacisti a fašisti ma označujú práve za Žida.

    A ste Žid?

    Nie, nie som Žid. Som vnuk evanjelického biskupa, môj krstný otec bol evanjelický senior a otcov brat bol evanjelický farár. Dá sa povedať, že sme pomerne tradičná, národne orientovaná rodina. Môj prastrýko bol viceministrom zahraničných vecí Československej repuliky a môj pradedo z matkinej strany podpísal Martinskú deklaráciu 30. októbra v roku 1918. Boli sme luteráni. Samozrejme, že magátovci vedia všetko lepšie, a tak som pre nich Žid. Mám pre nich len jednu odpoveď. Lepšie byť židom ako blbcom.

    Prednedávnom ste sa dostali do konfliktu s kontroverzným aktivistom Rudolfom Vaským, ktorý vás slovne napadol a vy ste mu za to jednu vylepili. Ako sa tento prípad vyvíja?

    Neviem, asi nijako. Bol som vypovedať a príslušník policajného zboru mi povedal, že obidvaja sme sa dopustili priestupku proti verejnému spolunažívaniu. On tým, že ma verejne urážal a ja zase tým, že som mu dal facku. Krajná sadzba za porušenie spolunažívania je 99 eur. Či túto pokutu niekto vymeria, alebo nevymeria, tak to neviem. Ak ju vymerajú, tak ju zaplatím.

    Ak by sa takýto scenár zopakoval, opäť by letela facka?

    Podľa mňa jedenkrát stačilo. Odvtedy Vasky k Bonaparte neprišiel. Treba dodať, že odvtedy ešte pár protestov bolo. To, že mi niekoľkokrát za sebou, pred ľuďmi a aj mojou manželkou povedal, že som fašistická sviňa, je pomerne veľmi vážna urážka. Nemyslím si, že by som sa teraz išiel všade fackať na každom rohu, ale najviac mi prekáža, že tí, ktorí sa na to pozerajú inak, povedali, že neznesiem dialóg. Ak ste s manželkou na verejnosti, napríklad v galérii či na koncerte, alebo na verejnom zhromaždení a niekto vašej žene povie päťkrát za minútu, a teraz si domyslite, akékoľvek vybrané slovo, ak toto je dialóg, tak potom aj Vasky so mnou viedol dialóg. V tejto interpretácii dialóg viedol aj poslanec Mazurek pred bratislavskou hlavnou stanicou s arabskou rodinou.

    Bola ale takáto reakcia, fyzické násilie, primeraná?

    Poviem vám to takto…

    Praskli vám nervy?

    Naše vzťahy podobného druhu sú s Vaským dlhodobé. Keď mi takéto veci hovoril len medzi štyrmi očami, tak som nad tým mávol rukou. Pred Bonaparte mi napríklad povedal, že mi roxorovou tyčou vyrazí mozog z hlavy a keď bude padať na moju manželku, tak sa jej krásne zlepší pleť a potom sa ľahko vydá. Túto vetu tam povedal verejne! O roxorovej tyči, mojej žene a jej pleti! O mozgoch, ktoré budú padať na ženy a deti poslancov hovoril bežne, preto som len upozornil, keď podávali kotlebovci a potom kollárovci návrh na rezolúciu odsudzujúcu môj čin. Len som podotkol: Pozor, priatelia, tie mozgy, ktoré majú vytiecť po údere roxorovými tyčami, sú aj vašimi mozgami.

    Boli časy, keď džentlmen vyzval takéhoto človeka na súboj. Mohol byť na kordy či na pištole, tak ako zomrel Puškin, no v Británii a potom aj v Amerike mohol byť aj na päste. V týchto časoch síce nie sme, no nemyslím si, že je kohokoľvek povinnosťou strpieť verejne podobné urážky. Asi 3,5 metra od miesta celého incidentu zhodou okolností stál so založenými rukami urastený príslušník policajného zboru. Ten tam len stál a na celé sa to pozeral. Nezakročil ani pri nadávkach, ani pri roxorových tyčiach a dokonca ani pri tej facke. Stál tam skrátka ako socha.

    Ak by sme žili vo viktoriánskom Anglicku, vyzvali by ste Vaskyho na súboj?

    Ak by sme žili vo viktoriánskom Anglicku, tak by som si dal dole sako, vtedy som ho nemal, lebo bolo teplo a povedal by som mu, že nech odloží fotoaparát a poďme na päste.

    ZANECHAŤ ODPOVEĎ

    Zadajte svoj komentár!
    Zadajte svoje meno tu