Nárast preferencií krajne pravicových strán po celej Európe súvisí aj s migračnou krízou a stupňujúcim sa odporom voličov voči súčasným vládam. Podobne ako v USA aj v krajinách EÚ niektorí politici využívajú frustráciu ľudí a odpor verejnosti na vytĺkanie politického kapitálu a darí sa im. Antiimigračné hnutia a krajne pravicové strany získavajú na sile a tá sa môže naplno prejaviť práve vo voľbách.
Najbližšie hlasovanie o novej hlave štátu čaká už o niekoľko týždňov Rakúšanov. Májové prezidentské voľby u našich západných susedov anulovali po sťažnostiach kandidáta slobodných (FPÖ) Norberta Hofera. Krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) sa voči výsledku volieb odvolala a označila ich za zmanipulované.
Opakované hlasovanie o novom prezidentovi Rakúska malo byť už začiatkom októbra, ale zabránil mu škandál, pri ktorom sa zistilo, že obálky určené na hlasovanie poštou sa nedajú poriadne zalepiť. Vzhľadom na to, že by mohli byť voľby takýmto spôsobom zmanipulované, boli odložené na 4. decembra.
Vo voľbách hlavy štátu sa proti sebe postavia dvaja kandidáti, ktorých v máji delilo len niekoľko desiatok tisíc hlasov. Spomínaný Norbert Hofer za slobodných a nezávislý ekológ Alexander Van der Bellen. Sedemdesiatdvaročný Bellen vyhral v máji nad Hoferom len o 31 000 hlasov.
Obráti sa karta?
Po decembrových voľbách môže byť v Rakúsku všetko inak. Krajina nemá prezidenta už od začiatku júla, keď sa skončilo šesťročné funkčné obdobie Heinza Fischera, a nebude ho mať až do konca januára. Parlament totiž začiatkom týždňa oznámil, že úrady budú potrebovať čas na to, aby preverili prípadné ďalšie nezhody či sťažnosti na priebeh volieb.
Kandidát antiimigračnej strany slobodných (FPÖ) má pomerne veľké šance uspieť v opakovanom hlasovaní. Registrovaných je 49 000 prvovoličov a 46 000 ľudí, ktorí hlasovali v májových prezidentských voľbách, medzičasom zomrelo. Ak sa Hoferovi podarí zvíťaziť, bude mať Rakúsko prvého krajne pravicového prezidenta od konca druhej svetovej vojny.
Nie je to však iba susedné Rakúsko, v ktorom by mohli ľudia už čoskoro prejaviť svoj odpor k zavedenému systému, tak ako to urobili Američania, keď si zvolili Donalda Trumpa.
Antiimigračným stranám sa darí
To, že sa antisystémovým a antiimigračným stranám darí aj v Európe, dokazujú výsledky regionálnych volieb v Nemecku. Vo viacerých spolkových krajinách voliči stále viac veria v idey strán, akou je napríklad AfD (Alternative für Deutschland) zameraná striktne proti masovej migrácii.
Práve vo voľbách do zákonodarných zborov jednotlivých spolkových krajín sa AfD darí. Naposledy to potvrdilo septembrové hlasovanie v Berlíne, ktorý je samostatnou spolkovou republikou. Svoj hlas dalo AfD až 14 % voličov v hlavnom meste a kresťanskí demokrati z vládnej CDU získali podporu 17 % zúčastnených. Je to síce viac, ako dostala AfD, ale napriek tomu je to alarmujúci pokles priazne voličov. Straty zaznamenali aj ľavičiari z SPD, ktorí v Berlíne síce znova vyhrali, ale aj tak stratili až 5 % v porovnaní s voľbami v roku 2011, keď ich volilo 28 % berlínskych voličov.
Okrem čiastkových volieb do spolkových republík čaká Nemcov na budúci rok hlasovanie o zložení Bundestagu a to bude ešte zaujímavejšie ako doterajšie voľby v spolkových krajinách. Vicekancelár Sigmar Gabriel uviedol, že zvolenie Donalda Trumpa je pre nich varovaním, že na budúcu jeseň sa na politickú mapu môžu výrazne zapísať ultrapravičiari z AfD.
Na to, čo povedia voliči, netrpezlivo čaká aj vláda v Taliansku. Premiér Matteo Renzi dal totiž vypísať referendum o ústavných zmenách. Výsledky referenda pritom spojil s ďalším fungovaním jeho vlády. Ak sa ľudia vyslovia proti vládnym návrhom na zmeny, je Renzi pripravený odstúpiť.
„Talianske referendum je pravdepodobne viac o hlasoch za a proti establishmentu a to je pre Renziho riziko. Súčasné prieskumy naznačujú, že voliči sa vyslovia proti, čo sa dá z pohľadu odporcov systému pochopiť, a to predstavuje riziko, ak sa pozriete na voľby, ktoré čakajú krajiny EÚ na budúci rok,“ uviedol stratég skupiny ING Martin van Vliet pre agentúru Bloomberg.
Aké šance má Le Penová?
Na budúci rok čakajú veľké hlasovania viacero krajín EÚ a jednou z nich je aj Francúzsko, v ktorom voliči rozhodnú o novom prezidentovi alebo prezidentke. Do boja o Elyzejský palác totiž ide aj Marine Le Penová, ktorá stojí na čele Národného frontu (FN). Antiimigračná strana, ktorá volá po odchode z EÚ po vzore Veľkej Británie, sa ukázala v regionálnych, európskych aj miestnych voľbách ako životaschopná, ale podľa odborníkov to na víťazstvo Le Penovej stačiť nebude, aj keď po zvolení Donalda Trumpa jej nádeje vzrástli.
Národný front žne úspechy na regionálnej úrovni, ale v doterajších voľbách nedostal za dva roky podporu viac ako 28 % francúzskych voličov. Podľa portálu Politico preto nemá Le Penová dostatočnú podporu voličov, aby získala nadpolovičnú väčšinu hlasov, potrebnú na zvolenie. Francúzi totiž po výsledkoch prezidentských volieb v USA vidia, že napriek prieskumom verejnej mienky sa môže v deň volieb stať skutočne čokoľvek.
Pri prvom pokuse stať sa francúzskou prezidentkou v roku 2012 Marine Le Penová neuspela, ale podporilo ju takmer šesť a pol milióna voličov, čo nie je zanedbateľné číslo vzhľadom na to, že sa o funkciu hlavy štátu uchádzala prvýkrát.
Súčasný prezident Francois Hollande nemá podľa denníka the Guardian veľké šance na zvolenie. Jeho index popularity je 17 %, zatiaľ čo stredopravý kandidát Alain Juppé, ktorý svojím programom berie Le Penovej vietor z plachiet, sa teší najvyššej obľúbenosti u Francúzov. Na krk mu dýcha exprezident Nicolas Sarkozy. V prípade, že by sa opozičné primárky konali zajtra, by podľa prieskumov Juppé vyhral v druhom kole nad Le Penovou s 55 % hlasov. Francúzov čakajú voľby v máji budúceho roka.
V rámci Európy čakajú prezidentské voľby na budúci rok okrem Francúzov aj Nemcov, Maďarov, Slovincov a Srbov. V susednom Česku budú parlamentné voľby a zákonodarcov si budú ľudia vyberať aj v Holandsku, Nemecku a Nórsku.
