Ste jedným z obhajcov CETA, teda voľného obchodu EÚ s Kanadou. Spolu s TTIP je to pre niektorých ľudí hotový strašiak a boja sa, že do Európy budú prúdiť aj nekvalitnejšie potraviny. Čo by ste odkázali takýmto kritikom?
Čo je a čo nie je kvalitná potravina, nechám na expertov. Ale dohoda nijako neznižuje štandardy a neobmedzuje európske ani slovenské normy. Teda naše zodpovedné úrady majú plné právo kontrolovať, či dovážané potraviny sú v súlade s našimi normami, a keď nie, tak dovoz nepovoliť. A len tak na okraj, myslíte, že Kanaďania si na kvalitu potravín nepotrpia?
Ovplyvní CETA obchod Slovenska so zahraničím?
To záleží na slovenských podnikateľoch. Nepoznám ich zámery, ale v každom prípade majú odteraz priestor zúčastňovať sa tendrov a exportovať do Kanady bez colných bariér… Ale CETA je dôležitejšia v inom aspekte. Je práve dominantne postavená na európskych normách a teda predstavuje vo svetovom meradle akúsi prvú europeizáciu medzinárodného obchodu a zavádza aj nové mechanizmy arbitráže, ktoré výrazne obmedzujú doterajšie praktiky rozhodovania sporov…
Prerušili ste členstvo v strane Smer-SD, za akých podmienok by ste ho opäť obnovili?
Pokiaľ by sa rétorika predsedu a niektorých ďalších predstaviteľov strany zasa posunula k sociálnodemokratickej politike a hodnotám. A to nie som žiadny „ortodoxný“, naopak, pokladám sociálnodemokratickú politiku za relatívne voľnú, ani Strana európskych socialistov nie je nijakou Kominternou a nediktuje konkrétne politické riešenia. Ale isté štandardy a limity existujú, pokiaľ si chceme hovoriť „sociálni demokrati“.
Ako hodnotíte výsledok programovej schôdze Smeru-SD?
Z hľadiska toho, čo sa dalo na papier, oficiálne závery, pokladám konferenciu za posun správnym smerom. Ale z hľadiska tém, ktoré som nadniesol na verejnosti po tohtoročných parlamentných voľbách, konferencia nielenže nepriniesla riešenia, ale ani sa tými témami nezaoberala: prečo sme prehrali prezidentské voľby, prečo sme v eurovoľbách stratili zhruba 12 % hlasov a v posledných parlamentných voľbách tretinu našich voličov. To je prvý balík otázok. Druhý je posun rétoriky; volebnej, ale aj mediálnej smerom k národnému konzervativizmu: nevyberané útoky proti Bruselu a predstaviteľom Európskej komisie, oháňanie sa kresťanstvom proti vymyslenému nebezpečenstvu „cudzích“ kultúr, podivná rétorika proti Západu a priateľské signály Putinovi, tvrdá a opakovaná dehonestácia práce a postavenia poslancov Európskeho parlamentu, úsilie premeniť V4 na akúsi baštu odporu voči európskym riešeniam a to podľa Orbánovej kuchárky atď. Jednoducho spôsob oslovovania voličov nemá ľavicovo-progresívny rozmer, ale národno-konzervatívny.
Čítali ste pôvodné programové tézy, ktoré dal dokopy Ľuboš Blaha na podnet Pavla Pašku? Ako hodnotíte Blahove pôvodné tézy v porovnaní s tými súčasnými?
Predložené tézy boli pamfletom, znôškou radikálnych a demagogických postojov umelo deliacich spoločnosť, útok na európskych sociálnych demokratov, Bratislavu, vyťahovanie „hladových dolín“ po 10 rokoch vlády Smeru, kladenie liberálov a fašistov na jednu úroveň a množstvo ďalších hlúpostí. Neodmietol som ich iba ja, nestretol som sa v Smere s jediným pozitívnym stanoviskom k nim. Preto bola pôvodná konferencia aj zrušená a tézy stiahnuté. Tie nové programové tézy prijaté na konferencii už majú oveľa triezvejší rozmer a sú realistické. Ale skôr mieria do vládnej politiky ako k ideológii Smeru. Tú by som si vedel predstaviť oveľa progresívnejšiu a ľavicovejšiu. Vo svojej knihe Slovo ľavičiarom súcim na slovo sa usilujem takúto progresívne ľavicovú víziu predstaviť.
Iba poznámku k tým útokom na „európskych sociálnych demokratov“: je to zásadná demagógia, lebo takí neexistujú. Strana európskych socialistov sa skladá len z národných delegácií a tie hľadajú spoločnú platformu ku každému jednotlivému problému. Aj vedenie strany sú len zástupcovia národných strán a predsedom je už druhé obdobie Bulhar.
Ľuboš Blaha pre magazín Plus 7 dní skonštatoval, že v súčasnosti „máte problém so svojím egom“. Ako sa pozeráte na túto kritiku exkolegu?
Nemám s “egom” žiaden problém. Privítal by som vecnú polemiku ku každému problému. Čítam denne Blahove statusy na Facebooku. A myslím, že mám toleranciu k rôznym pohľadom a názorom. Ale, bohužiaľ, Ľubo sa uchyľuje k demagógii, prázdnym útokom a to dosť nevyberaným, na kohokoľvek a čokoľvek, čo sa mu nepáči. A to z pozície vševedka. Ale čo ma mrzí ešte viac, za jeden deň je schopný napísať niekoľko statusov, ktoré si značne odporujú a to vždy podľa toho, koho chce práve osloviť. A to je práve tá demagógia. Druhým aspektom je nenávisť, ktorú hecuje k abstraktným pojmom, zasa podľa toho, ako mu to práve vyhovuje, plamenným jazykom šľahne proti Západu, kapitalizmu, bývalým kolonialistom, Európskej únii, bruselskej kaviarni, eurokratom atď. A žiadne riešenia. Ja mám radšej konštruktívny prístup, hľadanie riešení… A tak mi jeho rétorika, prirodzene, nevyhovuje.
Blaha bol vaším študentom, keď ste učili na Univerzite Komenského. Pamätáte si na neho ako na žiaka?
Veľmi matne. Ale pamätám si na neho, keď začal robiť poradcu u Paľa Pašku a javil sa celkom triezvo a párkrát sme aj na niečom spolupracovali, pomáhal mi s nejakými textami… Aj som ho navrhol do tímu politických poradcov v našej parlamentnej skupine socialistov, ale konkurz vyhrala iná osoba a Ľubo sa uplatnil ako poslanec NR SR. Ideovo sa mi zdá, že nekriticky podľahol na jednej strane radikálnym ľavičiarom typu Chomsky, Žižek, Wallerstein atď., a na druhej strane, že sa stal príliš tolerantným voči nacionalistickému spiatočníctvu a to nielen u nás doma, ale aj v podobe á la Putin. Ľubo často volá po návrate k Marxovi, nuž, bol by hádam aj čas, aby ho začal seriózne študovať. Zistil by, že jeho postoje sú v príkrom rozpore s Marxom a v prílišnom súlade s komunistickou interpretáciou marxizmu… Želám mu, aby sa našiel.
Na programovej schôdzi bývalá europoslankyňa Katarína Neveďalová načrtla aj otázku homosexuálov. Údajne by sa mala strana venovať aj tejto problematike. Robert Fico povedal, že v súčasnosti nepatrí medzi priority strany. Má podľa vás pravdu?
Povedal by som to takto: určite to nie je a nemusí byť priorita strany, ani sociálnodemokratickej. Ale zato, že to nie je priorita, to neznamená, že netreba triezvo hľadať pozitívne riešenia aj pre LGBT komunitu, že treba podporovať katolícky fanatizmus na druhej strane, dogmatickú konzervatívnu koncepciu rodiny. Smer by mal mať svoju vlastnú, progresívnu koncepciu rodiny a podľa mňa by mu to prinieslo viac podpory ako pritakávanie postojom, ktoré su krajné aj z hľadiska slobodomyseľnejších katolíkov, o evanjelikoch ani nehovoriac. A určite nie je vôbec akceptovateľné zhadzovanie ambícii a celej komunity LGBT.
Keď som robil s pani Neveďalovou rozhovor, podotkla, že keď prišla do europarlamentu, tak sa na ňu niektorí kolegovia pozerali trochu zvrchu ako na niekoho z východnej Európy. Ako sa pozerajú iné členské štáty Únie na Slovensko a ich europoslancov? Badať v ich správaní občas predsudky?
Ked Katka prišla do EP, bola ešte veľmi mladučká, možno najmladšia. A tak si postoje kolegov, ktoré určite vyplývali z ich skúseností a veku, vysvetlila “geograficky”. V EP prebieha boj a spolupráca ako v každom inom parlamente, ale oproti národným je oveľa slušnejšia aj ohľaduplnejšia. Iste sa formuju aj regionálne koalície, ale tie sú pohyblivé a ja som nejaké “odstrkovanie” alebo ponižovanie nezažil. Naopak, občas ja dávam kolegom zo starých členských štátov najavo, že naše postoje sú flexibilnejšie, nezaťažené ich minulosťou (napr. aj tou koloniálnou) a bez mnohých predsudkov. Ale na druhej strane musím uznať, že ich cit pre solidaritu a humanizmus, napr. v sociálnych veciach je oveľa detailnejší a citlivejší ako u nás. Máme sa vzájomne čím obohacovať.
Americké prezidentské voľby vyhral Donald Trump. Myslíte si, že to nejako ovplyvní vzťahy Európy a USA?
Neviem, lebo je úplne nejasné, s akou predstavou Trump vstúpi do reálnej politiky. Aj to, či zahraničnú politiku zverí silnému štátnemu sekretárovi, to isté platí pre obchod atď. Ale, nech už to bude akokoľvek, pre EÚ je to podľa mňa výzva na oveľa samostatnejšiu politiku, čo si však vyžiada rozhodnutia o európskej vojenskej sile a aj o európskom systéme spravodajskej služby. Trump môže byť po brexite ďalším impulzom pre integráciu v oblasti európskej bezpečnosti a obrany.
Ovplyvní Trumpova výhra nejako celosvetovú geopolitickú situáciu?
Teraz iba z mojej skúsenosti: Trump nebude pokračovať v Obamovej politike prechodu z amerického unilateralizmu na “líderstvo” (čo prakticky znamenalo sťahovanie priameho vplyvu USA zo všetkých regiónov okrem juhovýchodnej Ázie) a ani nebude pokračovať v podpore medzinárodných inštitúcií, predovšetkým OSN, ale aj Svetovej banky atď. Ale vyberie si niekoľko “ohniskových” oblastí a pokúsi sa tak o riešenia, ktoré ukážu jeho schopnosti a veľkosť Ameriky. Osobne som najviac zvedavý na jeho politiku voči Latinskej Amerike, kde Obama urobil výrazne zmeny oproti stáročnej americkej tradícii…
