Štefánikovi treba vzdať úctu a vďaku za vznik Československa. Bez neho by nevzniklo a bez Československa by nevznikla súčasná Slovenská republika.
Dvadsiaty ôsmy október je deň, keď vznikol na troskách Rakúsko-Uhorska nový štát. Československo. Cesta k jeho vytvoreniu nebola jednoduchá a priamočiara. Keby nebolo M. R. Štefánika, možno by ani nevznikol. Bol to práve on, kto podľa historických prameňov dodal dovtedy nevýrazným snahám o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov politický rozmer. Svojimi kontaktmi a rešpektom, ktorý mal, otvoril cestu T. G. Masarykovi k vplyvným politikom víťazných mocností, ktorí postupne začali myšlienku vzniku nového štátu, Československa, prijímať.
Treba si uvedomiť, že takáto možnosť vôbec nebola automatická a jediná možná. Domáce snahy boli nevýrazné a slabé. Slovensko bolo už 1000 rokov súčasťou Uhorska a mohlo to tak zostať aj naďalej, keby nevzniklo Československo. Túto súvislosť si treba uvedomiť, keď niekto zápecnícky ohŕňa nos nad tým, že 28. október je pre súčasné Slovensko a to, že vôbec je a existuje ako suverénna krajina, člen EÚ a NATO, kľúčový dátum. Pre tých, čo si myslia, že je to čechoslovakizmus… Nie, nie je.
Československo aj napriek všetkým dobovým nedokonalostiam, ktoré má každá krajina, prvýkrát v dejinách zabezpečilo pre Slovákov jasne vymedzené a uznané hranice. Slovenčina sa stala úradnou rečou a aj vzdelávanie, samozrejme, začalo prebiehať v slovenčine. Začala vznikať slovenská inteligencia, budovali sa slovenské inštitúcie v oblasti kultúry, vedy, školstva, správy štátu. Nič z toho tu predtým nebolo. Štát a jeho inštitúcie sa budovali a fungovali na demokratických princípoch, čo tiež nebolo na Slovensku dovtedy obvyklé. Nastala emancipácia.
Predstavme si na chvíľu, že by to bolo inak. Aké boli iné možnosti? Samostatná existencia neprichádzala vtedy do úvahy. Slovensko bolo slabé, malé, bez dostatočného množstva kvalifikovanej inteligencie na správu štátu, bez ekonomickej sily, bez armády a vojenskej sily, ktorá by bola schopná brániť územie. Bez medzinárodnej podpory. Veď si len pripomeňme, že po vyhlásení ČSR maďarské jednotky zaútočili, obsadili časť územia Slovenska a museli byť vytlačené vojenskou silou ČS armády.
Takže keď nie je možná v danej chvíli samostatná existencia, čo iné existovalo ako vytvorenie Československa? Keby nebolo Štefánika a Masaryka, nastala by zrejme omnoho pravdepodobnejšia verzia a to, že Uhorsko by sa oddelilo od Rakúska a jeho súčasťou, súčasťou Uhorska, by bolo aj Slovensko ako Horné Uhorsko. Ako to bolo už niekoľko storočí. Boli by sme národnostnou menšinou. Úradným jazykom by, samozrejme, bola maďarčina a rovnako by sa vyučovalo aj v školách. Tak ako to vtedy bolo zaužívané. Parlament a vláda by sídlili v Budapešti. Témami „slovenskej“ politiky by v bezprostrednej budúcnosti bolo vybojovať pár hodín vyučovania aj v slovenskom jazyku, bojovať aspoň za kultúrnu autonómiu na územiach povyše hrebeňov Nízkych Tatier a podobne. O samostatnosti by ani v budúcnosti zrejme nemohla byť ani reč.
Vďaka Štefánikovi a Masarykovi je to inak. Bez nich by sme dnes nežili v samostatnej a demokratickej Slovenskej republike. Preto je hanba, keď tento významný dátum, 28. október, nie je štátnym sviatkom. Má to byť Štefánikov deň. Deň úcty k jeho dielu, lebo vznik Československa bol vrcholným politickým dielom Milana Rastislava Štefánika. Bez neho by nevzniklo. A bez Československa by nevznikla o niekoľko desaťročí neskôr Slovenská republika, ktorá je súčasťou západnej kultúry a demokratického sveta. Tento dátum patrí k štvorlístku najvýznamnejších dátumov novodobej histórie Slovenska, ktoré formovali politický charakter nášho štátu. Prvým je 28. október, ktorý položil základ a otvoril cestu k znovuzrodeniu a emancipácii slovenského národa a k demokracii. Druhým je 29. august, Slovenské národné povstanie, keď sme sa so zbraňou v ruke postavili proti zlu, proti fašizmu. Tretím je 17. november ako Deň boja za demokraciu, keď sme odmietli komunizmus a vrátili sa k demokracii. Štvrtým je 1. január, keď vznikla Slovenská republika ako samostatný demokratický štát. Všetky sú štátne sviatky, až na jeden, ten prvý. Deň, o ktorý sa rozhodujúcou mierou zaslúžil M. R. Štefánik.
Patrí mu za to veľká vďaka a úcta. Preto by sa tento sviatok mal volať Deň úcty k dielu M. R. Štefánika – vznik Československa. Tak ako som už niekoľkokrát navrhoval zákonom v národnej rade. Nezabúdajme na našich velikánov a nezabúdajme na históriu. Lebo inak si ju budeme musieť zopakovať. V reálnom živote. A to nebola väčšinou prechádzka ružovou záhradou. Výročia sú preto dobré, aby sme si to pripomenuli a nezabúdali. Je to dôležité. Pre budúcnosť aj prítomnosť. Pre demokraciu a slobodu, pre ktorú Milan Rastislav Štefánik obetoval celý svoj život.
Ľudo Kaník