„Zákony proti extrémizmu sú vždy politicky citlivé, pretože narážajú (čelom) na slobodu prejavu. A takisto narážajú na možné zneužitie proti opozícii. Alebo proti nepohodlným názorom, ktoré nezapadajú do schémy ´režimu´. Ak chce vláda prísnejšie stíhať extrémizmus, musí to byť jasné, čisté, spravodlivé. A presvedčivé,“ opisuje Žitňanskej protiextrémistické novely, ku ktorým zároveň jedným dychom dodáva, že presvedčivé určite nie sú.
„Zmeny z kuchyne Žitňanskej neprešli riadnym pripomienkovým konaním. Žitňanská totiž nepredložila vláde balík zákonov proti extrémizmu. Nič také neexistuje. Išla na to skratkou, ktorá z tejto témy urobila neprehľadný zdrap papiera,“ kritizuje Daniš v komentári.
Podčiarkuje tiež, že pri definícii samotného extrémizmu došlo k obrovským formálnym zmenám. Ako píše komentátor, doteraz zákon zakazoval “podporu skupín, ktoré náslilím alebo hrozbou násilia smerujú k potlačeniu základných práv a slobôd“. Nová definícia Žitňanskej: zákon má zakazovať „podporu skupín, ktoré smerujú k potláčaniu práv“. Alebo ktoré „hlásajú nenávisť”, dodáva Daniš. Upozorňuje, že vypadla zmienka o „násilnom spôsobe“, čím sa okruh potenciálnych extrémistov rozširuje. „Pomerne voľne a elasticky,“ podčiarkuje.
„Voľný výklad extrémizmu je pritom presne to, čo môže byť nebezpečné. A čo nechceme. Pri zásahoch do slobody slova je totiž dôležité, aby boli definície (zákazy) celkom presné a nepriestrelné,“ dodáva.
