Obaja rakúski kandidáti na prezidenta predstavujú určitý postoj v rámci Európy. Alexander Van der Bellen kozmopolitný a voči utečencom ústretový, Norbert Hofer nacionalistický a odmietavý. Ktorý smer budúceho vývoja volíte vy?
Keď prišli prví utečenci, nehľadali tu azyl, ale chceli sa dostať ďalej do Nemecka, Švédska a podobne. Spočiatku, ako to už v Rakúsku tradične býva, boli migranti vítaní a ľudia sa im snažili pomáhať. Potom sa tento postoj vyčerpal, keď už eufória opadala a kopili sa problémy. Všade, kde je na jednom mieste veľa ľudí bez zamestnania, začínajú problémy a ich susedia dostávajú strach.
Hofer je zo Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), ktorá už má roky v programe nacionalizmus. Táto strana bola výnimočne raz štyri roky vo vláde, kde sa však vôbec nevyznamenala. Nebola ani v stave dosadiť dosť osôb na ministerstvá, ktoré mala vo svojej pôsobnosti. Potom sa jej členovia rozdelili do dvoch politických strán a opäť prešli do opozície. Tým pádom majú dnes ľahký život, pretože každý, komu sa situácia nepáči, ich volí, a oni môžu na všetkých ukazovať prstom. Tento populizmus odmietam a budem voliť Van der Bellena.
To majú Rakúšania takú krátku pamäť?
Majú. Ale nejde o typicky rakúsky problém. Podobný nešvár je rozšírený po celej Európe. FPÖ mala dlhé roky za predsedu hajtmana Korutánska Jörga Haidera, ktorého odstavili z vlády. No ľudia, ktorí asi na všetko zabudli, ho v nasledujúcich voľbách zasa zvolili za hajtmana. Chápem, že sa tak rýchlo zabúda, keď vládne strach, ale nepáči sa mi to. Keď sa človek pozrie do Maďarska, Poľska, Francúzska, tak je zrejmé, že ľudia hľadajú silného muža či ženu. A v Rakúsku z toho FPÖ žije. Neviem o nikom, kto by ich volil. Skoro nikto to totiž nechce priznať.
Nie je to skôr tým, že žijete v hlavnom meste a Viedeň je predsa len kozmopolitnejšia ako zvyšok Rakúska?
Áno, to je možné. Istý si tým však nie som. Podľa mňa FPÖ ľudia volia, ale zároveň sa za to hanbia. Vzostup tejto strany je pre Rakúsko zahanbujúci, ale keď sa rozhliadnete po celej Európe, tak je to všade rovnaké. Rovnako ako s imigrantmi. Dnes sa celá Európa hnevá, že Rakúsko zatvára hranice, pritom sa tak správali a správajú aj ostatní. Aj preto migranti, ktorí chceli ísť do Nemecka, zostali u nás. Nemecko totiž začalo privierať hranice. Rakúsko vzalo stotisíc migrantov a teraz je situácia taká, že ani my si ich k nám už radšej nepúšťame.
Keď sa vrátim k našim prezidentským kandidátom, tak Rakúšania sú rozdelení na nacionalistov a zvyšok. Dúfam však, že aj pri opakovaní volieb dostane Hofer menej hlasov ako Van der Bellen. Jediné riziko vidím v tom, že niektorí občania, ktorí by volili Van der Bellena, voliť nepôjdu.
Nemyslíte si, že má Hofer bližšie k politike lídrov postsocialistických krajín, ako sú Miloš Zeman, Robert Fico, Viktor Orbán a ďalší?
Viete, politiku mimo Rakúska nedokážem až tak dobre posúdiť.
Predstavte spolok Menšinová rada české a slovenské větve v Rakousku, ktorého ste predsedom…
Vznikol po druhej svetovej vojne začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia a predstavuje zastrešujúcu organizáciu československých spolkov v Rakúsku. Niektoré z nich tu fungujú už vyše sto rokov. Najstarší spolok je Slovanská beseda. Koniec koncov budúci rok oslavuje napríklad Sokol vo Viedni stopäťdesiat rokov.
Menšinová rada sa na začiatku zaoberala aj rôznymi politickými témami ohľadom Československa a Rakúska. Dnes má hlavne reprezentatívnu rolu, pretože zaručuje československej menšine tu určitú legitimitu. Ide o kontakty s politickou elitou, napríklad s dôležitými úradmi v Rakúsku. Niekoľkokrát sme boli s predsedom Školského spolku Komenský vo Viedni Karlom Hanzlom napríklad u – dnes už bývalého – prezidenta Heinza Fischera.
Do akej miery sú teda národnostné menšiny Rakúska koordinované?
Funguje to tak, že máme v Rakúsku autochtónne národnostné menšiny, ktoré sú vymedzené zákonom. Sú to Slovinci, Maďari, Slováci, Chorváti, Česi a Rómovia. Podľa definície sú autochtónne menšiny – žijúce tu tri generácie. Spolkový kancelár má pre každú skupinu poradný zbor, ktorého členovia sú vymenovaní na návrh pre menšinu reprezentatívnych spolkov, ktoré sú skoro všetky zastúpené v menšinovej rade, a politických strán. Zástupcovia zborov pre každú národnostnú menšinu sa potom schádzajú, usporadúvajú konferencie, kde diskutujú svoje témy. Zatiaľ poslednou veľkou témou boli dvojjazyčné tabuľky v Korutánsku. Všetci predstavitelia národnostných menšín stáli za Slovincami a dosiahlo sa riešenie. Aktuálna téma je školstvo autochtónnych menšín vo Viedni.
Ako vnímate Heinza Fischera?
Ako staršieho a múdreho muža. Má síce predstavy trochu z minulých čias, keď sa dosť vecí robilo inak, ale je to človek, ktorého si veľmi vážim. Ako sa hovorí, stará škola. Keď som občas videl debaty jeho možných nástupcov, tak som cítil nostalgiu k prezidentovaniu Fischera. Prezident totiž musí byť človek, ktorý stojí do istej miery nad problémami dnešnej doby. Náš bývalý prezident Fischer to spĺňal.
Skúsim oponovať. Prezident Heinz Fischer podľa môjho názoru vždy ako člen Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) stránil sociálnej demokracii…
Apolitickí ľudia, teda nestraníci, vo vysokej politike neexistujú. Musí mať vždy určité zázemie, ktoré prichádza z vlastnej strany, u Fischera zo sociálnej demokracie. To je normálne, ale ja som tak Fischera nevnímal. Myslím si, že sa snažil byť nestranný prezident.
Z ktorej generácie českých Viedenčanov pochádzate?
Z otcovej strany som štvrtá generácia, z matkinej tretia.
Ako som si všimol, bojíte sa radikalizácie v Európe. Toho, že sa stane „lepenovskou“. Alebo nemám pravdu?
Mám o to starosť. Ide o evolúciu, ktorá sa viac-menej podobá otrasom pred vojnami. Keď sa človek pozrie pred druhú svetovú vojnu, tak sa mi zdá, že to bolo podobné. Takéto nálady vždy vznikajú zo strachu ľudí. Z toho, keď napríklad prídu cudzie kultúry, ktoré človek nepozná. Napokon, keď ľudia prichádzajú z Blízkeho východu, tak to je pre veľa našincov stretnutie s novým svetom. Navyše, lepšie časy už máme za sebou. Od roku 2008 stúpa nezamestnanosť. A mnoho ľudí si myslí, že za to môže štát, pretože ten by mal zariadiť, aby mali prácu, peniaze, čo jesť, čo piť, kde bývať a to všetko na určitej úrovni. Nespokojnosť ide bok po boku s neskromnosťou.
Myslíte si, že môže opäť dôjsť k vojne?
Neverím, že v Európe bude vojna. Hovorím o svetovej vojne. Malé konflikty sú a budú, ale podľa mňa sa Európe vyhnú. Avšak, keď sa pozrieme na to, ako sa naša spoločnosť vyvíja smerom k dekadencii, tak ju určitý otras určite čaká. A Rakúšania sú veľmi dekadentní. Ľudia sú dosť pohodlní, rodí sa málo detí, pritom majú viac peňazí, ako kedy mali, ale spotrebujú ich radšej na seba. Deti sú zodpovednosť, práca, málo spánku a tak ďalej. Niektorí si povedia, že to nepotrebujú a radšej pôjdu na cestu okolo sveta.
Nemáme sa v tomto kontexte báť o budúcnosť Európskej únie?
Diskusia o tom, či EÚ potrebujeme alebo nie, by ani nemala existovať. Sme totiž v situácii, kedy by sme ako jednotlivé štáty nemali šancu postaviť sa USA na jednej a Rusku na druhej strane. EÚ je dôležitá hlavne z ekonomických dôvodov, ale má problém, že je v riešení politických problémov strašne pomalá. V jej vedení sú autokrati a aparátnici, čo sa musí zmeniť. Ale nerobme si ilúzie. Vždy som si myslel, že vodcovské osobnosti našej politiky sú ľudia bystrí a vzdelaní, ale postupom času som si uvedomil, že niektorí členovia parlamentu takí nie sú. A napriek tomu to funguje.
Myslíte si, že EÚ spravodlivo vyvažuje vplyvy a chute jastrabov z Washingtonu a medveďov z Moskvy?
Európa má veľmi vysoký životný štandard. Vyšší ako USA a Rusko. Preto keď sa človek zamyslí napríklad nad potrebnosťou zmlúv ako TTIP, uvedomí si, že sa im musíme brániť. Ekonomicky totiž možno vyzerajú zaujímavo, ale inak sú nevýhodné. Podľa nich totiž budú veľké podniky bohatnúť a jednotlivci chudobnieť. Európa je dosť silná na to, aby sa podobným tlakom ubránila.
