Angela Merkelová vyrazila do Afriky, aby tam rokovala o spomalení prílivu tamojších obyvateľov do Európy. Zavítala do Nigérie, kde sa stretla napríklad s prezidentom Čadu a ďalšími politikmi. Na africký kontinent sa vrátila po piatich rokoch a dala najavo, že myslí aj na tamojších občanov. „Budeme musieť prejavovať oveľa väčší záujem o osud Afriky… Blaho Afriky je v záujme Nemecka,“ zaznelo z úst političky. Ak sa bude Afričanom dariť ekonomicky lepšie, pravdepodobne nebudú cestovať v takých počtoch do Európy.
Doteraz prišlo z Nigérie do Nemecka asi desaťtisíc utečencov. Krajina má síce bohaté zásoby ropy, ale v poslednom čase čelí nízkym cenám čierneho zlata. Okrem toho desia tamojšie obyvateľstvo teroristi zo skupiny Boko Haram. Títo hrdlorezi pripravili o život tisíce ľudí. To však nič nemení na tom, že Merkelová je pripravená vrátiť väčšinu Nigérijčanov späť do ich vlasti, pretože svoju vlasť opúšťajú väčšinou z ekonomických dôvodov. Súčasne sľúbila, že Niger dostane až 27 miliónov eur na boj s teroristami z Boko Haram a na boj proti pašerákom. Otázkou je, či bude táto suma stačiť.
Afričanov zároveň varovala, aby neverili sľubom pašerákov. Mladí ľudia, ktorí riskujú život na mori vo vratkých lodiach, podľa kancelárky v žiadnom prípade nemajú istotu, že budú môcť v Európe zostať. Je to síce odkaz Afričanom, ale podľa Annette Weberovej z Nemeckého inštitútu pre bezpečnostné a medzinárodné otázky však ide aj o odkaz voličom Merkelovej. Kancelárka sa vraj svojim ľuďom snaží povedať: Pozrite sa, my sa naozaj snažíme riešiť utečeneckú krízu priamo v mieste problému a nie až v Európe.
Berlín žiada, aby Európska únia uzavrela so štátmi na severe Afriky podobnú dohodu o vracaní utečencov, aká už existuje s Tureckom. Zatiaľ sa to však nedarí, pretože sa vedú spory o to, do akej miery možno severoafrické štáty považovať za bezpečné krajiny, do ktorých by sa dalo vracať utečencov. Nemecký minister vnútra Thomas de Maizière si však aj napriek tomu myslí, že by to mohla byť dobrá cesta. Migranti, ktorých životy by mohli byť skutočne ohrozené, môžu byť ešte v afrických krajinách zaregistrovaní, preverení a prevezení do Európy. A všetci ostatní by zostali v Afrike.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
