„Ktosi múdry raz povedal, že ľudia majú presne takých politikov, akých si zaslúžia. Politika je vraj iba zrkadlom, ktoré verne odráža postoje a nálady v spoločnosti. Ak je to naozaj tak, potom náš obraz v zrkadle pôsobí dosť nešťastne. A tragikomicky,“ začína Miškov svoj komentár pre EuropskeNoviny.sk.
Ako sám hovorí, nie je to dávno, čo si pamätá na inú politiku. A to na politiku plnú nápadov či vízií. Predtým sa riešilo, ako zlepšiť ľudom život. Ako zvýšiť platy, životnú úroveň, zamestnanosť, ako, naopak, znížiť odvody či zjednodušiť podnikanie. Dnes je situácia iná a, ako tvrdí Miškov, politika ostala bez obsahu, vyprázdnená. Je o kšeftoch či stoličkách.
„Politické strany zdegenerovali na eseročky svojich predsedov. Súboj vznešených ideí ašpirujúcich štátnikov nahradili žabomyšie prekáračky krčmových politikov. Politikov, ktorí nesúperia v schopnosti prijať väčšiu politickú zodpovednosť, ale predbiehajú sa v osobných útokoch a vzájomnom osočovaní. Kto viac klame, kto je väčší zlodej,“ hovorí.
Miškov si myslí, že možnou príčinou je ľudská frustrácia, a teda sklamanie, že život nejde podľa plánov. „Že ešte stále nemáme nemecké platy ani švajčiarske dôchodky, ktoré nám kedysi v reklamách sľubovali. Že do Košíc nie je (a ktohovie, kedy bude) diaľnica, že si do nemocnice v 21. storočí nosíme vlastný toaleťák, že digitalizácia po slovensky znamená vytlačiť si elektronický formulár a zobrať pol dňa dovolenky kvôli behačkám po úradoch,“ dodáva.
Práve preto nás podľa exministra hospodárstva prestali vízie zaujímať. Snívanie o inej budúcnosti sme odmietli a tých, ktorí nám ju sľubovali, sme sa zbavili. Ako Miškov uvádza, nezhmotnený obsah sme vymenili za reálny protest, či už proti homosexuálom, či utečencom. Nie sme za niečo, ale proti. Miškov si myslí, že volíme tých, ktorí sa tvária, že nám rozumejú, a navyše nechceme od nich riešenia. Ako hovorí, vieme, že žiadne nemajú.
„Postačí nám, ak dostatočne hlasno kričia, že aj oni sú proti všetkému. Namiesto nás. Potom sa divíme, že je slovenská politika plná hašterivých krikľúňov. Bez riešení. Proti nám. Niekedy je pohľad do zrkadla neznesiteľný. Ale pre vytriezvenie nevyhnutný,“ uzatvára.
Autor: luc
