Naproti tomu USA neprepadol a vojensky na ich štátnom územní nikto nikdy neohrozil. Boli to práve Američania, ktorí boli nespočetne mnohokrát agresorom a privlastňovali si územia – či už priamo alebo nepriamo – tak na svojom kontinente, ako aj inde vo svete.
Dejiny USA súvisia samozrejme s objavením Ameriky v roku 1492, Krištofom Columbom.
Prvú kolóniu na dnešnom územi USA založili na Floride Španieli. V roku 1607 založilo okolo sto kolonistov prvú britskú kolóniu na americkej pôde. O trinásť rokov neskôr prišla do Massachusetts veľká sekta tzv. Mayflower. Boli to puritánski kresťania, ktorí boli organizovaní podľa prísnych patriarchálnych noriem a odmietali prajavy veselej radosti zo života a k sexualite mali negatívne nastavenie. Na základe svojich predstáv položili základy pre vytvorenie spoločenského poriadku v kraji, kde žili.
Rok 1626 je symbolický pre neskorší New York. Nemec Peter Minuit, ktorý bol v službách Holandskej západoindickej spoločnosti, prišiel v jej poverení do Ameriky, na miesto, kde už niekoľko rokov predtým založili Holanďania malú kolóniu a vybudovali osadu Nieuw Amsterdam, z ktorého oveľa neskôr vznikol New York. Územie patrilo Indiánom, ale to Holanďanov nezaujímalo, mali predsa účinné zbrane. Minuitovi sa podarilo po predošlých krvavých zrážkach s Indiánmi, ktoré mali na svedomí jeho predchodcovia, urobiť s Indiánmi mierovú dohodu a za nízky obnos územie odkúpiť. Tak sa Manhattan dostal do rúk bezohľadných votrelcov a zabijákov.
Potom prišli k „ťahu“ Briti a podľa pravidla mocných „kto z koho“ Holanďanov odtiaľ v roku1664 vytlačili. Mesto totiž začalo hospodársky prekvitať a nadobudlo veľký význam. A brutálny koristnícky inštinkt Britov tu nebudem rozoberať – je všeobecne známy.
Ani „útok“ ďalších svetoznámych „lupičov“ nenechal na seba dlho čakať. Francúzi chceli tiež svoj podiel v Amerike a snažili sa Britom tam čo najviac uchmatnúť a tak rozšíriť sféru svojho vplyvu. V roku 1682 obsadili veľkú časť regiónov v Mississipi. To bola voči „pánom sveta“ veľká provokácia a spúšťací impulz pre množstvo krvavých anglo-francúzskych bojov na územiach, ktoré im nepatrili – na územiach Indiánov.
Napokon, podľa očakávania ťahali za kratší koniec Francúzi a v roku 1763 získali Briti kontrolu takmer nad všetkými francúzskymi územiami v Mississipi a zaviedli tam panstvo „tvrdej ruky“. Už čoskoro sa ale prejavila nad situáciou nevôľa tamojších kolonistov a prišlo k viacerým nepokojom, ktoré Briti kruto potláčali. Kolonisti totiž museli odvádzať „nekresťansky“ vysoké dane Londýnu. Medzi kolonistami v severnej Amerike narastal vzdor a snaha po osamostanení sa od svojho londýnskeho krutovládcu.
Medzníkom sa stal v roku 1774 Prvý kontinentálny kongres kolonistov vo Philadelphii, kde sa hovorí o plánovanej nezávislosti.
Samozrejme, že britský agresor reagoval a v nasledovnom roku prišlo k vojne medzi Veľkou Britániou a neposlušnými odbojnými americkými poddanými. Nenásytný krvavý dravec z Londýna, „pán sveta“, chcel všetko len pre seba. Dravec však tentokrát nezvíťazil.
Už 4. júla 1776 bola vo Philadelphii vyhlásená nezávislosť kolónii od britskej koruny na americkej pôde – Declaration of Indenpendence.
Francúzi, ktorí boli vojensky slabší ako Briti, nahliadli, že proti kolonistom, ktorí boli na všetko odhodlaní, nemajú výhliadky na úspech a v roku 1778 Paríž uznal ich nezávislosť a začal podporovať Američanov vo vojne proti Britom.
Napokon v roku 1782 sa Briti vzdali svojich snáh po ovládnutí severnej Ameriky a podpísali s Američanmi mierovú zmluvu. Nasleduje uznanie americkej nezávislosti, ktoré je proklamované o rok neskôr vo Versailles.
George Washington je v roku 1789 zvolený za prvého prezidenta USA. A história nového štátu, ktorá mala svoju dlhu krvavú predhistóriu, mohla začať a či pokračovať. Smutné a tragické je to, že Američania sa z nej nepoučili vôbec a bola a ostala aj naďalej agresorská, krvavá a brutálna až do našich dní.
Dokončím v 2. časti
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
