Veľa sa toho už o rómskej otázke nahovorilo. Čo ale „rómska otázka“ znamená v praxi?
Dlhé roky nezáujmu politikov spôsobili, že máme na Slovensku ľudí, ktorí sa od ostatných obyvateľov neodlišujú len fyzickým vzhľadom, ale aj sociálnym postavením. Toto by som nazval rómskou problematikou či otázkou.
Ako sa do problematiky angažujete v súčasnosti?
Touto témou som sa zaoberal dlhé roky ako aktivista a dobrovoľník a zaoberám sa ňou aj v súčasnosti. Ako expert na túto tému stále pôsobím v hnutí OĽaNO, ktoré sa problematikou zaoberá.
V súčasnosti navštevujem základné, stredné či vysoké školy a snažím sa mladým ľuďom ozrejmiť, o čom je táto téma, no zároveň hovoriť aj o extrémizme, ktorý je dnes aj súčasťou parlamentu. Snažíme sa hovoriť napríklad aj o tom, že akákoľvek radikalizácia v histórii nepriniesla pre spoločnosť nič dobré a ak sa bude v radikalizácii pokračovať, tak sa nám to vypomstí.
Ako sa k problematike stavajú mladí ľudia? Práve u prvovoličov v marcových voľbách bodovala ĽSNS Mariana Kotlebu, ktorá sa netají svojím ostrým slovníkom na adresu Rómov…
Je pravda, že radikalizáciou sú najviac ovplyvnení práve mladí ľudia. Často táto strana ponúka jednoduché frázy, ktorým mladí ľudia uveria, napríklad: „Urobíme poriadky s Cigánmi.“ Za tým sa ale žiadne konkrétne riešenie neskrýva. Snažím sa vyjadrovať aj na adresu parlamentného diania. Táto strana ale nič nové nepriniesla ani do NR SR a ani do BBSK, ktorého je pevnou súčasťou.
Radikalizmus bol v minulosti súčasťou Európy a aj Slovenska. Mnohí ho podceňovali na začiatku 30. rokov. Aj Adolf Hitler v tom čase povedal, že s Cigánmi a Židmi narobí poriadky, a mnohí tomu tlieskali. Mnohí tlieskajú podobným frázam členov strany ĽSNS aj dnes. Treba povedať, že Hitler sa nezastavil len pri Židoch a Cigánoch, ale pokračoval ďalej. Povedzme si, koľko počas druhej svetovej vojny zahynulo aj Slovákov či Slovanov.
Radikalizmus na Slovensku má viacero tvárí, a nielen tú typu „urobme poriadky s Cigánmi“. Napríklad bitka v nitrianskom bare Mariachi, kde možno tí istí neonacisti, ktorí vykrikujú, že s Rómami narobia takéto poriadky, zbili ľudí, ktorí Rómami neboli. Mladým ľuďom sa teda snažím vysvetliť, že niekedy stačí mať dlhé vlasy či byť trochu iný, alebo nie až taký dokonalý, a radikáli či neonacisti si povedia: „Tento sa na nás nepodobá, musíme zakročiť.“ Som rád, že množstvo mladých chodí z týchto stretnutí obohatených o informácie, ktoré im škola nedala. Zistil som, že základoškoláci, stredoškoláci, ale aj vysokoškoláci o tom, čo sa dialo na Slovensku za druhej svetovej, takmer nič nevedia. Je smutné, že škola neprináša dostatok informácií o tom, čo radikalizmus priniesol našim predkom.
Hliadky vo vlakoch vznikli z iniciatívy ĽSNS Mariana Kotlebu. Zdroj: ReproFoto: facebook/Akčná Skupina Vzdor Kysuce
Myslíte si, že ĽSNS Mariana Kotlebu volili aj Rómovia?
Je to dosť možné, pretože poznám niekoľko ľudí, ktorí mi povedali, že túto stranu volili práve aj Rómovia.
Prečo to tak podľa vás bolo?
Pretože prichádzali do lokalít, kde sa žiadny iný politik neukázal a kde je vysoká nezamestnanosť. Na miesta, kde politici problémy neriešia, ale skôr hľadajú spôsoby, ako sa dostať k peniazom. Táto strana sem prišla ako jediná a začala ľuďom ponúkať určitú spoluprácu. Podľa mňa to je aj dôvod, prečo Rómovia z chudobných dolín s veľkou pravdepodobnosťou volili aj túto stranu.
Projekt hliadky vo vlakoch Marian Kotleba odštartoval po incidente, kde mal jednu z cestujúcich ohrozovať Róm. Myslíte si, že takýto projekt môže niečo zmeniť?
V prvom rade chcem povedať, že na Slovensku máme systém, ktorý nedokáže ochrániť slušných ľudí. Systém v tomto smere zlyháva a politici ho zatiaľ nedokázali opraviť. Priznávam, že v akejkoľvek komunite, a to aj medzi Rómami, nájdeme ľudí, ktorí robia zlé veci. Medzi Rómami, tak ako všade, nájdete rôznych ľudí. Čo najskôr sa musia nájsť schopní politici, ktorí zabezpečia, aby sa každý človek na Slovensku cítil bezpečne.
Ako hodnotíte činnosť súčasného splnomocnenca pre Rómov Ábela Ravasza?
Snažil som sa dlho nekomentovať obsadenie pozície splnomocnenca týmto človekom a ani jeho prvé kroky. Po pol roku som si povedal, že už nemôžem mlčať, a tak som sa minulý týždeň vyjadril, že tento post obsadil človek, ktorý nemá s touto témou dostatočné skúsenosti. Do takéhoto úradu sa nechodí na to, aby niekto zbieral poznatky o tejto téme navštevovaním osád, ale na to, aby po sebe zanechal nejakú stopu. Nie je to o tom, že niekto za pol roka navštívi 30 až 40 osád, lokalít a potom sa tým chváli. Toto sú skrátka dôkazy o tom, že ten človek tam nemá čo robiť. Na takúto pozíciu sa naozaj nechodí s tým, aby si niekto urobil kariéru, ale na to, aby tento problém posunul vpred.
V úrade splnomocnenca som zanechal to, čo na Slovensku zatiaľ nikto – plnú špajzu peňazí. Získali sme ich tak, že sme Európsku komisiu presvedčili o tom, aby nám ako jedinej krajine v Európe dali 380 miliónov eur. Ani Rumunsko, ktoré má oveľa väčšie problémy s Rómami, či Maďarsko nemá na túto problematiku viac peňazí. Dostali sme ich len preto, že sme ich presvedčili o tom, že ich dokážeme zodpovedne využiť. Za ten čas sme vystavali komunitné centrá, investovali sme do vzdelávania rómskych detí, začali sme stavať školy a škôlky. Posilnili sme aj rómske občianske hliadky, ktoré upevnili bezpečnosť vo vnútri komunity, ale aj v celej obci, pretože ľudia, ktorí žijú blízko týchto komunít, tieto aktivity vnímali naozaj pozitívne. Moja odpoveď ohľadom súčasného splnomocnenca je, že táto voľba bola veľmi nešťastná.
Súčasný splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz. Zdroj: TASR
Myslíte si, že splnomocnencom vlády pre rómske komunity by mal byť automaticky aj Róm?
Piati zo siedmich splnomocnencov na Slovensku boli Rómovia. Na základe aktivít, ktoré sa udiali u toho či onoho splnomocnenca, chcem len povedať, že najväčšie pokroky dosiahli, zhodou okolností, splnomocnenci, ktorí boli Rómovia. Nechcem povedať priamo, že by to mal byť Róm, mal by to byť človek, ktorý je spätý s komunitou, bude mať s touto témou dostatok skúseností a mal by sa ňou zaoberať nielen vtedy, keď príde do tohto úradu, ale už aj dávno predtým. Tento splnomocnenec, ktorý je, zhodou okolností, Maďar, toto nevykazuje.
Ako vláda pristupuje k problematike?
To, čo som doteraz povedal, je určené aj vláde. V prvom rade by práve vláda mala riešiť rómsku tému.
Čo by vyriešilo rómsku problematiku?
Táto téma sa nedá vyriešiť zo dňa na deň, ak by sa ale pokračovalo v aktivitách, ktoré sme naštartovali, a ten človek, čo do úradu prišiel, by energiu a prostriedky venoval na výchovu a vzdelávanie rómskych detí, tak by tieto deti nebehali po blate, neboli by súčasťou sociálneho systému, ale mali by v budúcnosti prácu a platili dane.
