Najaktuálnejším politickým prepadákom je raketový pád strany Sieť. Tá sa spočiatku prezentovala ako vedúca pravicová strana, po voľbách však prišlo jedno sklamanie za druhým. Koalícia so Smerom obrala Sieť aj o posledné zvyšky síl a strana sa napokon rozpadla. Jej líder Radoslav Procházka sa upratal do Luxemburgu, kde bude pôsobiť ako sudca.
Zle skončila aj kedysi najsilnejšia pravicová strana SDKÚ. Potom, ako jej vedenie prebral Pavol Frešo, stranu opustili všetci významní členovia a vo voľbách nezískala ani tretinu percenta. Príliš sa nedarilo ani stranám ako 99 % či Šanca, ktoré na kampaň minuli množstvo prostriedkov. Šanca podľa Hospodárskych novín za jeden hlas vo voľbách na kampani zaplatila takmer 130 eur. S dlhmi skončila aj ďalšia malá strana TIP, o ktorej sa šepkalo, že ju na politickú scénu podsunul Smer.
Podľa Hospodárskych novín si mnohí silní muži verili až tak, že ohlásili kandidatúru na prezidenta. Na prezidentských voľbách si vylámal zuby aj vtedajší silný politický hráč Vladimír Mečiar, hneď dvakrát. Najprv ho porazil Rudolf Schuster, neskôr Ivan Gašparovič. Pravicovým kandidátom proti Mečiarovi mal byť Eduard Kukan, ten sa však nedostal ani do druhého kola. Na prezidenta kandidoval aj premiér Robert Fico, toho však v druhom kole porazil Andrej Kiska.
Niektorí politici zas putovali zo strany do strany, ani to im však úspech neprinieslo. Milan Urbáni napríklad vystriedal HZDS, AZEN a SMS, posledné dve spomenuté strany však slovenské politické vody vôbec nezamútili. Medzi stranami migroval aj Ivan Šimko, ktorý začal v KDH, neskôr vstúpil do SDK, ktorá sa potom zmenila na SDKÚ. Po nezhodách s Mikulášom Dzurindom založil spolu so Zuzanou Martinákovou Slobodné Fórum, z toho však tiež vystúpil a založil Misiu 21. Šimko sa neskôr vrátil do KDH. Šťastie so Slobodným Fórom nemala ani Martináková, ktorá pre jeho založenie odišla z postu podpredsedníčky SDKÚ. Neskôr sa pokúšala kandidovať na prezidentku a v súčasnosti pôsobí ako poradkyňa poslankyne za Sme rodina Petry Krištúfkovej.
