Masová migrácia bola do určitej miery aj témou Dialógu civilizácií, kde ste vystupovali. Na druhej strane európski lídri, ktorí by mali krízu riešiť, skôr tiež len hovoria a nekonajú. Čím to je?
Začal by som tým, že fenomén masovej migrácie je nepochopený, dezinterpretovaný a vykladaný absolútne falošným spôsobom. Dominantný názor účastníkov tejto konferencie (Dialóg civilizácií na Rhodose – pozn. red.) alebo aspoň tých, ktorí povedali niečo nahlas, je štandardne establishmentový názor o trpiacich nebohých ľuďoch kdesi na Strednom východe, v strednej Afrike alebo západnej Ázii a bez akejkoľvek reštrukturalizácie problému, bez akéhokoľvek pokusu hľadať príčiny toho javu.
To ma hnevá a to som sa v zhruba troch svojich vystúpeniach pokúsil uvádzať na pravú mieru. Najmä pokiaľ ide o známe rozdiely medzi individuálnou a masovou migráciou a medzi tým, čomu ja hovorím ponuka migrantov a dopyt po migrantoch. To sa všetkým zdá ako strašne hlúpe ekonomické zjednodušenie, ale myslím, že to jediné férové rozlíšenie je, kde sa oni berú a či ich niekto pozýva, aby prišli. Z toho som smutný, však som iný názor neočakával. Ako títo ľudia, tak európski politici zahmlievajú a pletú technicko-administratívne veci s podstatou problému. Podstatou problému je povedať áno alebo nie masovej migrácii. Technicko-administratívnou vecou je povedať, ako to konkrétne robiť.
Eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopoulos…
Takáto osoba existuje? Takáto osoba fakt existuje?
Áno, taká funkcia v rámci Európskej komisie existuje. A tento komisár sa posťažoval, že európske štáty zatiaľ príliš neplnia schválené kvóty a doteraz si prerozdelili iba minimum zo 160-tisíc ľudí. Avramopoulos zároveň členské štáty vyzval, aby si začali viac migrantov rozdeľovať. Podarí sa mu členské krajiny presvedčiť?
Jednou vecou je, či eurokomisár odráža väčšinové názory v Európe, alebo nie. To je prvá vec a k tomu nemám žiadny komentár, lebo je evidentné, že tento eurokomisár, rovnako ako všetci ďalší, hovorí niečo úplne iné, než čo si ľudia v Európe myslia. Druhá vec je špecifický grécky pohľad na túto vec. Dlho som hovoril so starostom Rhodosu, je to veľmi kvalitný človek. On hovorí: Nehnevajte sa, ale pokiaľ sa valí miliónová vlna migrantov do Európy, tak nechcite od gréckeho ostrova Lesbos, Kos alebo aj Rhodos, aby sme to my za celú Európu vyriešili. To je uhol pohľadu, ktorý musím rešpektovať. Tí ľudia mi tu rozprávajú, ako uvoľnili dve budovy na Rhodose a majú tam stovky migrantov a nevedia, čo s nimi, to je treba tiež brať do úvahy.
Eurokomisára pre migráciu Dimitrisa Avramopoulosa bývalý český prezident vôbec nepoznal. Foto: TASR
Angela Merkelová, ktorá pred rokom de facto migrantov pozvala, zatiaľ zrejme svoju migračnú politiku prehodnotiť nemieni. Ako si to vysvetľujete?
Merkelová svojím vlaňajším výrokom urobila náhodný výrok. Podčiarkujem slovo náhodný. Ako politik, ktorý, samozrejme, za dvadsaťpäť rokov na špičke českej politiky tiež hocikedy išiel večer domov a hovoril si: No, to som nemusel povedať, za to ma potlesk publika zviedol na použitie takého nadnesenejšieho výroku.
Pre ňu ten konkrétny výrok bol skutočne náhodný, ale jej všeobecný názor de facto odráža. To, či ona teraz z tohto výroku bude mierne ustupovať, je nezaujímavé. Podstata jej názoru je ´Willkommenskultur´, teda vítať v Európe migrantov.
Môže jej to vydržať? V Nemecku sa konali rôzne miestne voľby a jej strana bola väčšinou na treťom mieste. Napriek tomu žiadna zmena politiky neprišla…
Merkelová je do istej miery autistická. Ona počuje len seba. Na druhej strane nevidím v Nemecku konkurenčnú osobnosť, ktorá by sa mohla chopiť nie Nemecka, ale chopiť sa CDU. Ak v tej strane nebude niekto, kto by vystúpil ako vážna konkurencia Merkelovej, tak má svoj post (Merkelová) zaistený naveky.
Keď si na konci júna Briti odhlasovali koniec v EÚ, viedli sa diskusie o reforme EÚ, o hrozbe ďalších exitov atď. Dnes ako by sa nič nestalo a ide sa ďalej. Očakávali ste to?
Áno, bohužiaľ, očakával. Že Európska únia a jej predstavitelia horkú pilulku brexitu prehltnú a budú sa tváriť, že sa nič nezmenilo a pokračuje sa, to som na 99 percent predvídal. Množstvo mojich priateľov, kamarátov a stúpencov ma považovalo za pesimistu a vždy som im hovoril: Nie, od vás je to želanie otcom myšlienky. Jedna vec je želanie a druhá vec je realistické zhodnotenie situácie. Vidíte, že EÚ nie je vôbec ničím otrasená.
EÚ stále nezrušila sankcie proti Rusku, hoci sa z času na čas z rôznych krajín Únie ozývajú hlasy, že sú škodlivé a nemali by sa predlžovať. Tým sa väčšinou debata skončí. Myslíte si, že k zrušeniu sankcií v dohľadnom čase dôjde alebo sa budú zotrvačne predlžovať v podstate nonstop?
Mám strach, že to bude pokračovať donekonečna a bude to rovnaké ako sankcie proti Kube alebo Iránu a Rusko sa tomu viac-menej prispôsobí. Mám zaujímavú skúsenosť, bola mi na Rhodose od fóra pridelená jedna asistentka, ktorá sa starala o to, kde mám byť, kam ísť atď. Je to Ruska, pod tridsať rokov a tá hovorila: Tie sankcie sú blbé, ale ja ako človek žijúci a normálne sa pohybujúci v Moskve o žiadnych sankciách neviem. Možno, že mám menší výber syrov, ktoré milujem. Ale žiadnym iným spôsobom sa to vraj jej života nedotklo.
Neznamená to, že by išlo o hlbokú analýzu ruskej ekonomiky a jej postihnutia sankciami, to sa od tejto mladej dámy očakávať nemohlo. Ale pocit normálneho Rusa naozaj môže byť taký, že sa ho sankcie nedotkli.
Súhlasím s tvrdením, ktoré je trošku v rozpore s mediálnou diskusiou o tejto téme. Je to vždy tak, že ľudia sa chytajú Bastiatovského “čo je vidieť” a nie toho, čo “nie je vidieť”. Každý pozerá, či zákaz dovozu tej či onej technológie do Ruska významne poškodil ruskú ekonomiku, alebo nie. Na to sa názory môžu líšiť a tu sa, samozrejme, ukazuje, že Rusko tieto veci môže nahrádzať a dostať z nejakej inej svetovej strany ako z Európy.
Ale to, čo nie je bezprostredne vidieť, a to hovoria tí rozumnejší Rusi, že to strašne znepokojilo akýchkoľvek potenciálnych investorov do Ruska. Hoci sa v sankciách o investíciách nepovedalo ani slovo, investície reagujú veľmi citlivo na každú politickú neistotu. To je rana, ktorá asi dlhodobejšie Rusko zväzuje. Irónia je, že o tomto médiá vôbec nediskutujú.
V Česku sa v posledných mesiacoch, možno viac ako predtým, priostruje tzv. boj s ruskou propagandou a údajnými agentmi a prisluhovačmi Kremľa, keď rôzne neziskovky si z toho urobili biznis. Dokonca ministerstvo vnútra zostavuje tímy expertov, ktoré budú mať za úlohu tieto veci riešiť. Ako vy pozeráte na tieto záležitosti?
Toto považujem za srandu, žart a vec, ktorú ani nemám dôvod komentovať. Jednoducho to je nezmysel. Žiadna proruská propaganda u nás nie je, a aj keby bola, má úplne nulový význam, nulový priestor v médiách, nulový priestor v čomkoľvek. To je výmysel tých, ktorí nemajú žiadne iné, vážne, veľmi seriózne a potrebné témy, nevedia o ničom povedať ani slovo a stále ešte bojujú s komunizmom, ktorý už prakticky tridsať rokov neexistuje. Považujem to za detinské a smiešne.
Ak ma niečo trápi, tak je to indoktrinácia a teda propaganda, ktorá sa k nám valí masívnou formou z Európskej únie. To je niečo, čo ničí našu krajinu.
Spolu so svojím nástupcom vo funkcii Milošom Zemanom ste sa po niekoľkýkrát zúčastnili konferencie Dialóg civilizácií na gréckom ostrove Rhodos. V českých médiách zaznelo mnoho ohlasov a komentárov na vašu adresu aj na adresu pána prezidenta Zemana, že ste sa zúčastnili akcie organizovanej bývalým agentom KGB a legitimizujete tým ich záujmy atď. Ako by ste na túto kritiku reagovali?
Po prvé, ak niekto počúval moje vystúpenia na tejto konferencii, mohol si všimnúť, že som tam o Rusku nepovedal ani slovo. Ani slovo pozitívne alebo propagandistické. Ani jedno jediné slovko. Bral som témy tejto konferencie ako na akýchkoľvek iných akciách vážne, seriózne, rešpektujem témy, o ktorých sa hovorí a v tomto zmysle diskusie, ktoré sa tam viedli, boli všetkým iným, len nie proruskou propagandou.
Na spomínanej konferencii sa hovorilo aj o terorizme. Prezident Zeman otvoril tému boja s tzv. Islamskou republikou, použil porovnanie s kanibalizmom a označenie anticivilizácia. Zhodujete sa s ním?
Ja neviem používať také nadnesené slová, ktoré sú skôr bonmoty, než skutočnú analýzu. Takto moje uvažovanie nebeží, takto ja premýšľať neviem. Ja nediskutujem o fenoméne terorizmu ako špecifiku súčasnosti. Terorizmus je produktom niečoho iného, terorizmus nie je žiadny -izmus ako komunizmus, humanrightizmus alebo multikulturalizmus. Terorizmus nie je žiadna ideológia, je to nástroj, ktorý používajú rôzne sily, krajiny a skupiny obyvateľov.
Som smutný, že intelektuál Miloš Zeman toto nerozlišuje. Terorizmus je prejav niečoho a nie jav sám o sebe. Myslím, že s terorizmom sa nedá bojovať ako s terorizmom. Dá sa s ním bojovať tým, že sa bude bojovať s príčinami, ktoré ho vyvolávajú. O tom je diskusia strašne maličká. To by niekto musel povedať, aká bola rola neúspešných intervencií Západu, najmä USA, na Blízkom východe, v severnej Afrike a západnej Ázii a ako to vytvorilo oné skrachované, rozbité štáty, ktoré sa stali živnou pôdou pre bojovníkov používajúcich teroristické metódy. O tom tu ale nikto nediskutuje.
Má podľa vás Západ záujem alebo snahu s týmto stavom skutočne niečo robiť? Odvšadiaľ počujeme frázy typu “musíme bojovať s terorizmom”, “musíme zničiť Islamský štát”, ale čo sa reálne deje… Ako je možné, že ten silný a mocný Západ si nedokáže počas mnohých rokov s týmito skupinami, ktoré sú proti našej civilizácii marginálne, poradiť?
Všetko je to pokrytectvo Západu, je to falošná hra. Západ nechce bojovať s príčinami terorizmu. Keď nechce bojovať s príčinami, potom, samozrejme, zlyháva v nemožnosti likvidovať individuálne prejavy terorizmu. Bol rad všeobecných príčin prudkého zosilnenia terorizmu a ja by som jedine povedal, že sa bagatelizuje väzba masovej migrácie na terorizmus. Smiešne pokusy každý teroristický čin v Európe hneď označovať, že to nespáchal imigrant, sú natoľko detinské, že ich nikto nemôže brať vážne. A to ani autori týchto správ. Skutočnosť, že masová migrácia je živnou pôdou pre teroristický atak, je jasná a pani Merkelová a všetci merkelisti v Európe to nechcú prijať.
Protiamerický odkaz na stene v Srbsku. Foto: Holubnastrese.cz
Tento týždeň vyvrcholili akcie pripomínajúce nedožité 80. narodeniny Václava Havla. Konali sa koncerty, špeciálne vysielanie ČT, vzniklo námestie Václava Havla atď. Ako toto všetko prežívate?
Vnímam to ako úsmevné a smutné. Pozrite, ja som všetko pozitívne, čo som o Václavovi Havlovi vedel povedať, vyslovil asi v piatich prejavoch po jeho smrti a všetci tieto prejavy poznajú. Myslím, že som o ňom prehovoril v týchto vystúpeniach veľmi pozitívne, hoci som presvedčený, že jeho celkový príspevok pre vývoj našej krajiny v poslednom štvrťstoročí je neskonale nižší ako dnešné chválospevy hovoria. Viac povedať nemôžem a nemám v úmysle prednášať ďalšie podobné prejavy. Nič mimoriadne k tomu pridávať nechcem, lebo tá debata už by nebola o Václavovi Havlovi, ale výlučne o havlizme a teda o ľuďoch, ktorí žijú z mena Václav Havel. O týchto ľuďoch ja nič pozitívne nie som schopný povedať.
Možno teda povedať, že akcie, ktoré sa k jeho výročiu narodenia konali a ktoré ešte zrejme prebehnú v decembri pri piatom výročí úmrtia, nesúvisia s Havlom, ale s jeho stúpencami, ktorí dnes a denne verejne vystupujú?
Určite. Nemyslím, že mám zosilniť tóninu svojho výroku. Bol som, samozrejme, vypočúvaný množstvom novinárov, či by som k tomu niečo povedal. Nikde som k tomu nič nepovedal a som rád, že mám možnosť to oznámiť Parlamentným listom.
- Reklama -
