V nedeľu sa u našich južných susedov uskutočnilo referendum, ktoré sa týkalo povinných kvót v rámci prideľovania utečencov. Keďže pôsobíte ako europoslanec, máte informácie prakticky priamo z „kuchyne“. Ako Brusel zareagoval na výsledky maďarského referenda?
Myslím si, že Európskemu parlamentu neprináleží sa zaoberať tým, ako sa slobodne rozhodli občania Maďarska v referende. Vítam to, že naši susedia prejavili svoj názor účasťou na referende. Niektorí poslanci mali k tomu ostré a odsudzujúce vyjadrenia, iní akceptujúce. Musím ale povedať, že téma kvót a vôbec utečencov sa stala predmetom národného politického boja. A riešenie utečeneckej krízy a konkrétna pomoc pre ľudí, ktorí sú v ohrození života, akoby zostala v úzadí.
Aj napriek tomu, že referendum nebolo platné, maďarský premiér Viktor Orbán bol s dosiahnutými výsledkami veľmi spokojný. Ako Orbána vnímajú v Bruseli?
Niektorí ho nazývajú diktátorom, kričia, že Maďarsko je treba pomaly vylúčiť z Únie, iní vravia, že tak ako u Poliakov, nikto sa do nich nemá starať. V poslednom čase mám ale silný pocit, akoby štátom strednej Európy prestávali rozumieť krajiny, ktoré sú dlhšie v EÚ. Čo nepovažujem za dobré smerovanie. Viktor Orbán však je právoplatným premiérom Maďarska a preto by k nemu mali všetci pristupovať s úctou a rešpektom, rovnako tak k ostatným premiérom, ktorí reprezentujú občanov svojej krajiny.
Podľa nášho europoslanca nemožno osobu Viktora Orbána v Bruseli, už len z dôvodu jeho funkcie, ignorovať. Foto: TASR
Určite však sledujete aj domácu politickú scénu. Čo si myslíte o aktuálnych medializovaných informáciách týkajúcich sa vášho straníckeho kolegu Igora Matoviča? Mal by sa líder OĽaNO vzdať poslaneckého mandátu?
Nemyslím si, že je toto správne riešenie. Igor Matovič spravil nechtiac a možno nedbanlivo formálnu chybu. Nikoho neokradol, nikoho nepoškodil. Stala sa ľudská chyba, omyl, čo sa môže stať každému. Keby robil daňové podvody na hranici (a asi aj za hranicou) zákona, etiky aj morálky ako iní známi politici, dávno by sedel vo vyšetrovacej väzbe. Lenže nesedí a to z jednoduchého dôvodu – nie je to tak. Myslím si skôr, že sa už teraz hľadajú spôsoby, ako zaistiť, aby mu ten mandát bol odňatý aspoň na toto obdobie. Lenže jeho to nepoloží, bude znovu zvolený. Dnes na domácej politickej scéne figuruje x ministrov či poslancov, ktorí sú známi svojimi prešľapmi a korupčnými škandálmi. Skôr tí a iní skorumpovaní politici by sa mali vzdať svojich mandátov.
Ostaňme ešte pri domácej politike. Včera (5. októbra) skonal vo veku 86 rokov náš prvý prezident Michal Kováč. Mali ste možnosť stretnúť sa s ním aj osobne?
Nestretol som sa s ním osobne. Ale vnímam jeho prínos pre slovenskú scénu veľmi pozitívne. Dokázal sa postaviť voči mečiarizmu a dopomôcť k tomu, aby rozdelenie Česko-Slovenska prebehlo hladko a bez zbytočných konfliktov. S veľkým zahanbením som prežíval kauzu únosu jeho syna, lebo takéto prejavy bezohľadnej politickej svojvôle našu krajinu postavili na úroveň rozvojových štátov.
Aj napriek tomu, že ste sa osobne nikdy nestretli, zúčastníte sa štátneho pohrebu, ktorý vláda plánuje pre bývalú hlavu štátu vystrojiť?
Ak mi to moje pracovné povinnosti dovolia, tak rozhodne áno.
Pred pár dňami ste sa na výbore LIBE kriticky vyjadrili k správe o zriadení mechanizmu EÚ na monitorovanie demokracie v členských štátoch. Dokonca ste boli hlavným oponentom. V čom spočívala táto správa a v čom vaša kritika?
Ide o snahu kontrolovať stav demokracie v členských štátoch EÚ a dokonca sankcionovať tých, ktorí nebudú dodržiavať akési európske hodnoty, ale ten zoznam som ešte nevidel. Treba za tým rozumieť to, že ak štáty nebudú mať legislatívu a právne prostredie v súlade s gender ideológiou, tak budú mať problém. Preto som rozhodne proti takýmto mechanizmom kontroly, lebo členské štáty EÚ sú suverénne krajiny a žiadnym tzv. odborníkom neprináleží monitorovať stav ich demokracie. Kontrolovať demokraciu a trestať tých, ktorí nevyhovujú akejsi vyššej moci, je oxymoron. Alebo sa opätovne v európskej politike schyľuje ku československému februáru z roku 1948.
