S odvolaním sa na Hollandove slová vo štvrtkovom prejave v Inštitúte Jacqua Delorsa v Paríži o tom v noci nadnes informovala agentúra Reuters.
“Británia chce opustiť EÚ, ale nechce (za odchod) platiť. To nie je možné,” uviedol Hollande. Dodal, že Británia sama sa rozhodla pre brexit. Súčasne vyslovil predpoklad, že pôjde o jeho tvrdý variant. “Mali by sme vyhovieť želaniu Britov odísť z EÚ, ale musíme byť tvrdí, lebo inak spochybníme samotné princípy EÚ,” apeloval Hollande.
Takzvaný “tvrdý brexit” predpokladá odchod Británie z európskej zóny voľného obchodu a zníženie úrovne vzťahov s európskym spoločenstvom na základné obchodné zmluvy.
Škótska premiérka Nicola Sturgeonová prednedávnom žiadala objasniť pozíciu Británie ohľadom jej odchodu z EÚ, pričom súčasne upozornila, že práve tzv. tvrdý variant britskú ekonomiku poškodí.
Britská premiérka Theresa Mayová tento týždeň potvrdila, že Spojené kráľovstvo do konca marca budúceho roka aktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy, čím sa oficiálne spustí dvojročný proces rokovaní o odchode z EÚ.
Mayová vo svojom príhovore na úvod štvordňového zjazdu Konzervatívnej strany, ktorý sa koná v anglickom Birminghame, odmietla možnosť takzvaného “mäkkého brexitu”, ktorý by podľa nej prakticky znamenal pokračovanie členstva Británie v únii, hoci v inej forme. Opačný extrém – “tvrdý brexit” – by zase podľa jej slov viedol k prerušeniu obchodných vzťahov s kontinentálnou Európou. “Bude to dohoda medzi nezávislým, suverénnym Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou,” zdôraznila Mayová, ktorú citovala agentúra Reuters.
Británia a únia musia však podľa nej zostať priatelia a partneri, a musia naďalej spolupracovať najmä v bezpečnostných otázkach. Spojené kráľovstvo sa podľa Mayovej stane po brexite plne suverénnym štátom, v ktorom budú platiť iba britské zákony.
Za vystúpenie Británie z EÚ sa v referende 23. júna vyslovila tesná väčšina britských voličov. Birminghamskému zjazdu konzervatívcov preto prirodzene dominuje problematika brexitu.
