K urnám v maďarskom referende ohľadom utečeneckých kvót prišlo 43,35 % voličov, ktorí z 98,33 % utečenecké kvóty odmietli. Hlasovanie je však nezáväzné, pretože účasť nebola viac ako päťdesiatpercentná.
„Máme teda teraz situáciu, keď sa obe znepriatelené strany môžu navzájom ,mlátiť po hlavách‘ rozdielnymi interpretáciami. Nemecké médiá, ktoré vo všeobecnosti zastávajú proúnijné názory, píšu, že referendum zlyhalo, pretože nemalo päťdesiatpercentnú účasť. Maďarská vláda, naopak, hovorí, že proti kvótam hlasovalo zhruba rovnaké množstvo maďarských voličov (3,3 milióna) ako za vstup do NATO a do EÚ,“ všíma si Kechlibar.
Zároveň podotýka, že podľa starších pravidiel referend by bolo navyše toto referendum úspešné. „Ústavný dodatok z roku 1997 totiž stanovoval, že referendum je platné vtedy, keď aspoň jedna odpoveď získa hlasy viac ako štvrtiny oprávnených voličov. A táto hranica bola v nedeľu 2. októbra prekročená s veľkou rezervou,“ dodáva s tým, že túto ústavnú zmenu presadil súčasný premiér Viktor Orbán a jeho strana Fidesz. „Iste netušil, že o päť rokov neskôr si tým trochu skomplikuje život. Dobre mu tak,“ dodal. On sám totiž s posúvaním latky pre platnosť referenda hrubo nesúhlasí.
„Keby bolo po mojom, referendá by žiadnu spodnú hranicu nemali. Existencia nejakej spodnej hranice je totiž nekonzistentná s tým, že v iných voľbách žiadna hranica nie je stanovená a ich výsledky platia, aj keby prišiel k urne len jeden hlasujúci občan,“ povedal napríklad v súvislosti s nízkou účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu.
„Stanoviť vysokú latku pre platnosť referenda je nečisté aj z iného dôvodu. Budí to totiž dojem, že ide o opatrenie prijaté ,v zlej viere‘. Asi v zmysle: No tak ste si tie referendá presadili, tu ich máte, ale podmienky vám stanovíme také, aby vám tie referendá boli nanič. A keď frustrovaní ľudia prestanú chodiť hlasovať, môžeme povedať: Vidíte? Zaviedli sme Čechom (Slovákom, Maďarom) priamu demokraciu, ale oni o to vlastne nestoja,“ doplnil Kechlibar.
Na záver si Kechlibar všíma skutočnosť, že abdikáciou Londýna z postu večného oponenta vzniklo v Európskej únii vákuum, ktoré sa teraz snaží zaplniť práve Budapešť.
„Na to, aby Budapešť hrala rolu nového skeptického pólu v EÚ, má už teraz určité predpoklady. Išlo o prvú krajinu Európy, ktorá sa fyzicky postavila minuloročnej migračnej vlne, a to aj napriek extrémnej nepriazni západných politikov a médií. Časom sa ďalšie krajiny začali prikláňať na maďarskú stranu, a to nielen krajiny Balkánu a Vyšehradu, ale aj Rakúsko. Teraz sa chce Maďarsko ukázať ako prvá krajina Európy, ktorá nechala o migračných návrhoch EÚ hlasovať svojich vlastných občanov,“ konštatuje Kechlibar so slovami, že Brusel a Berlín na túto hru pristúpili.
Snahou Maďarov je podľa Kechlibara zrejme prinútiť Junckera, aby priznal, že len blafuje. „Teraz má totiž vedenie EÚ na výber. Buď sa pokúsi Maďarov za ich samostatné akcie nejako potrestať, alebo sa ticho vzdá a zaradí neplnenie kvót do dlhého zoznamu prehreškov, za ktoré nebol nikto potrestaný. Jedinou skutočne tvrdou zbraňou, ktorú má Brusel v rukách, je odňatie dotácií,“ uzavrel Kechlibar so slovami, že zatiaľ však Maďari vo svojom pokeri vedú, aj keď im teraz neprišlo eso, ale len desiatka.
Pôvodný text si môžete prečítať TU.
