Americká strana zdôvodnila pozastavenie rokovania tým, že Rusko neplní záväzky vyplývajúce z dohody o prímerí. Konkrétne Washington Moskve vyčíta, že aj napriek vyhláseniu pokoj zbraniam bombarduje spoločne s Assadovými vojakmi Aleppo. „Bohužiaľ, Rusku sa nepodarilo splniť sľúbené záväzky a nie je schopné či ochotné zabezpečiť, aby vládnuci sýrsky režim dodržiaval podpísanú dohodu o prímerí,“ uviedol pre médiá hovorca ministerstva zahraničia John Kirby.
Ešte o niečo menej diplomatický bol tlačový hovorca prezidenta Baracka Obamu Josh Earnest, ktorý uviedol, že Obamovi došla s Putinom trpezlivosť. „Každá trpezlivosť má svoje hranice. V súčasnej dobe už nie je medzi Spojenými štátmi a Ruskom v rámci prímeria o čom hovoriť. A to je, samozrejme, tragické,“ konštatoval Earnest s tým, že sýrske a ruské sily dosiahli zisky bombardovaním civilného obyvateľstva.
„Jadrová dohoda“ bola podpísaná medzi oboma krajinami v roku 2000 a obe strany aj celý svet ju vnímal ako dôkaz snahy zabrániť v budúcnosti ďalšej studenej vojne. Dohoda nebola zrušená ani po záberu Krymu Ruskom a následnom zavedení sankcií, keď sa ocitli vzťahy medzi oboma krajinami na bode mrazu. Až teraz vydal ruský prezident Vladimir Putin dekrét, v ktorom z dôvodu nepriateľských akcií USA Rusko pozastavuje platnosť dohody.
Bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine John Herbst tvrdí, že pozastavenie platnosti dohody je zo strany Putina obyčajný akt pomsty. „Obviňuje Spojené štáty a má k dispozícii niekoľko nástrojov pomsty, ktoré dokáže efektívne využiť. Vybral si porušenie dohody o kontrole zbrojenia, aby tak vyjadril nespokojnosť s americkou politikou,“ cituje Herbsta, ktorý na Ukrajine pôsobil medzi rokmi 2003 až 2006, internetový server The Christian Science Monitor.
Ako americký server zmieňuje, Putinov dekrét o zrušení platnosti jadrovej dohody by ešte mohol byť zrušený ruským parlamentom. „Avšak táto možnosť je nereálna. Najmä ak Rusko chce týmto krokom dosiahnuť zvýšenie svojho vplyvu na úroveň, akú malo v časoch studenej vojny. Pokiaľ však bude Putin chcieť, pozastavenie platnosti dohody možno zrušiť okamžite. Spojené štáty majú v každom prípade záujem na pokračovaní dohody a s Ruskom budú aj ďalej konať,“ tvrdí Herbst.
Americký denník New York Times cituje Jamesa Collinsa, ktorý v čase uzavretia dohody pred šestnástimi rokmi pôsobil v Rusku ako americký veľvyslanec. „Vypovedanie zmluvy zo strany Ruska považujem za veľmi podivný ťah. A to vzhľadom na nebezpečenstvo, ktoré v neposlednom rade hrozí Rusku, ak by sa plutónium dostalo do rúk teroristov. Čo si pamätám, tak je to prvýkrát, čo Rusi odstúpili od konkrétnej jadrovej dohody. To len zvýrazňuje narušenie vzťahov v poslednej dobe,“ povedal Collins.
Zostáva otázkou, do akej miery si obe strany v minulých rokoch dôverovali. Napríklad dlhoročný predseda Federálnej agentúry pre atómovú energiu Sergej Kirijenko tvrdí, že Američania dlhé roky podvádzali pri údajnej likvidácii plutónia a keď budú chcieť, môžu ho vraj bez problémov zase získať späť a použiť ho pre ľubovoľné účely. „Jednoducho ho môžu vykopať a použiť znovu,“ konštatoval Kirijenko.
