„Podľa mňa v takých prípadoch išlo o takmer úplnú kastráciu ducha tebou zmienených pacientov. Možno povedať, že operujúci lekári sa dopustili, keď aj nie priamo trestných činov, tak v každom prípade brutálnych barbarských aktov. Bolo to proti lekárskej i humánnej morálke.“
„Áno, máš pravdu. Úplne s tebou súhlasím“, povedal Pedro a pokračoval: „Faktom ale ostáva, že mnoho svetových lekárskych kapacít podporovali tieto aktivity. Z ich pohľadu išlo o niečo úplne nové a v medicíne absolútne revolučné.
Napríklad Antonio Moniz, portugalský neurochirurg, dostal za svoj vynález lobotómie dokonca aj Nobelovú cenu. Išlo tu o odstraňovanie častí mozgu za účelom zmeny ťažko depresívnych a neprirodzenou náladovosťou trpiacich pacientov na ľudí vyrovnaných a veselých.
Dnes však veľmi dobre vieme, že lobotómia v skutočnosti vôbec nikoho nevyliečila a že jej obeťmi sa stalo okolo štyritisíc ľudí.
Mimochodom, veľmi smutným a doslova tragickým dôkazom toho, ako fungovali po lobotómii, údajne vyliečení pacienti, je práve násilná smrť doktora Moniza. Zastrelil ho jeho vlastný pacient, len niekoľko týždňov potom, ako na ňom vykonal – podľa Monizových vlastných slov – veľmi úspešnú operáciu, metódou svojej lobotómie.“
“Som presvedčený, že univerzum a náš mozog a naše vedomie majú navzájom oveľa viac spoločného, než sme si doteraz mysleli a či lepšie povedané, vôbec nás to ani len nenapadlo si niečo také pomyslieť“, zapojil sa do rozhovoru Denis a filozofoval ďalej:
„Podľa môjho názoru a podľa môjho hlbokého presvedčenia vychádzajú a sa vytvárajú tak duch, ako aj hmota z toho istého spoločného spektra kozmických poriadkov, ktoré siahajú od mechanického ˇhrubozrnnéhoˇ poriadku až po nekonečne subtilný, ˇneviditeľne jemnýˇ poriadok.
Z fyziky vieme, že keď skúmame a analyzujeme mikroštruktúry hmoty, tak sa môže stať, že sa odrazu pootvorí ˇbránaˇ materiálneho poľa a my sa nečakane ocitneme v záhadných a neznámych úrovniach, kde sa nám núka úzky výhľad na elementárne štruktúry vedomia a či ducha.“
“Naše názory na mozog a kozmos majú tendenciu sa stretať v tom istom bode“,
povedal Pedro a sa usmial svojím teplým priateľským úsmevom a dodal:
“Preto si mylím, že mi nebudeš protirečiť, keď vyslovím nasledovnú úvahu. Kozmos rozhodne nie je čímsi kauzálnym a prísne determinovaným, kde existujú dve, od seba oddelené štruktúry – duch a hmota – ale je komplexom podobajúcim sa oveľa viac živému, nekonečne kreatívnemu organizmu, než neživej mechanickej mašine.
A pôvodom všetkého, čo v našom kozme existuje, teda aj ducha, aj hmoty, je niečo, čo by som nazval prazdrojom všetkých informácií a každej kreativity. Niečo, čo by som označil ako absolútna energia v najrýdzejšej forme.“
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
