Teraz budem ďalej pokračovať v tom, na čo si sa ma Denis opýtal.
V spomínanom roku 1848 pripravovala v USA skupina stavebných robotníkov neďaleko jednej malej, bezvýznamnej osady, ktorá sa volala Cavendish, explóziu v skalnej stene. Počas týchto prác sa robotník Gage pokúšal urobiť pomocou dlhej železnej tyče ešte malé zväčšenie diery, kde jeho kolegovia chceli dosypať trochu viac pušného prachu. Bol však pritom neopatrný a odrazu explodovala výbušnina, ktorá v diere už bola. Tyč, ktorú držal v ruke o dĺžke jedného metra a hrúbke dvoch centimetrov, mu sila explózie vrazila do líca. Odtiaľ zdola mu prenikla smerom nahor až do mozgu. Tam ostala v takej polohe, že vyčnievala na oboch stranách hlavy.
Muž sa okamžite zosypal k zemi a jeho kamaráti ho prirodzene pokladali za mŕtveho. Ale na ich veľké prekvapenie sa po malej chviľke pozbieral zo zeme. A akoby sa vôbec nič nebolo stalo, tak sa zarazených kolegov opýtal, či nevedia, kde je tyč, s ktorou práve chcel niečo robiť.
Čertovský chlapík Gage však nielenže prežil svoje ťažké zranenie hlavy a mozgu, ale ani jeho intelekt si z tejto hroznej nehody neodniesol žiadne následky. Čo sa však u neho zmenilo, to boli jeho reakcie v emocionálnej úrovni. Pred úrazom býval dobromyseľným, pokojným a harmonickým človekom. Po strate časti mozgu sa to ale premenilo. Stal sa mimoriadne agresívnym a často sa celkom zbytočne a nezmyselne dohadoval a hašteril so svojím predákom i s ostatnými kolegami. Skončilo sa to tak, že ho napokon z práce prepustili.
Potom ešte vystriedal viacerých zamestnávateľov, ale zakaždým ho po krátkom čase z každej práce vyhodili, a to kvôli neustálym škriepkam, ktoré všade inicioval. Nakoniec si musel peniaze na živobytie zarábať tým spôsobom, že chodil po mestečkách a obciach a vystupoval v krčmách a zábavných podnikoch ako fenomenálna kuriozita a rozprával o tom, ako vstal z mŕtvych a ukazoval tyč, ktorá mu prešla cez mozog a jazvy po ťažkých ranách, ktoré spôsobila.
Medicínsky zadokumentoval tento naozaj neobyčajný prípad Dr. Harlow, ktorý Gageho operoval a ošetroval, pričom vo svojej dokumentačnej práci opísal podrobne aj negatívne následky tejto prvej, ale náhodnej operácie mozgu.
Necelých sto rokov neskôr animoval tento prípad mozgových špecialistov ako Luriu, Freemanna, Delgada a niekoľkých ďalších k prvým mozgovým operáciám a či lepšie povedané k barbarským poškodzovaniam mozgov, ako sa to ale až po rokoch ukázalo a dokázalo. Títo prvi nadšení prívrženci mozgových operácií však vôbec nedbali o varovania Dr. Harlowa, ktorý vo svojej práci hovoril aj o nebezpečných úskaliach a možných negatívnych následkoch pri operáciách na mozgu. Veselo a nadšene vyrezávali veľké časti mozgu, čím síce dosiahli istý želaný účinok, ale za akú cenu. V mnohých prípadoch sa z takzvaných vyliečených pacientov stali v istom smere len bezmocné trosky, ktoré stratili časť zo svojej pôvodnej osobnosti, akú ju mali pred mozgovou operáciou.“
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
