Objavujú sa správy, že sa na Nemecko rúti katastrofa v podobe pádu alebo aspoň obrovských ťažkostí Deutsche Bank. Čo je podstatou problémov najväčšej nemeckej banky a môže to znamenať riziko novej veľkej krízy?
Pri Deutsche Bank sú najväčším problémom jej tzv. derivátové pozície. Banka v minulosti investovala do veľkého množstva derivátov, ktoré sa ale nie úplne vydarili a trochu to skutočne pripomína situáciu z roku 2008, keď sa v USA jednostranne investovalo do zlých hypoték a sekuritizovaných balíkov dlhov. Deutsche Bank rovnako jednostranne investovala do týchto derivátov. To ju ale trápi dlhodobo a problém je systémový.
Deutsche Bank je len špičkou ľadovca, ktorá je najviac vidieť, je to najväčšia nemecká banka a už pred časom vedela, že má problémy a začala šetriť náklady, napríklad rušila aj pobočky, aj keď dobre zarábali. To ale neznamená, že je v tom Deutsche Bank sama. Všeobecne sa to týka celého európskeho bankovníctva, nemecké bankovníctvo nie je v optimálnom stave, ale asi najväčšie problémy majú talianske banky. Zatiaľ to ale nevyzerá, že by v horizonte niekoľkých týždňov mala vypuknúť finančná kríza pre Deutsche Bank, čo by ale mohol byť problém, by bol súbeh hospodárskej krízy, koniec podpornej menovej politiky od centrálnej európskej banky a k tomu skryté problémy bánk. Keby sa tieto tri veci spojili, mohol by sa opakovať rok 2008.
Myslím, že Deutsche Bank zachránia, lebo Nemecko si nemôže dovoliť, že ju nechá v nejakých veľkých problémoch. Deutsche Bank situáciu ustojí, buď s pomocou nemeckej vlády, alebo bez nej. Keby nadchádzajúce hospodárske spomalenie, ktoré pozorujeme od začiatku roka, bolo v Nemecku len mierne, s najväčšou pravdepodobnosťou to ustoja i ostatné nemecké banky.
Čo by to znamenalo pre európsku ekonomiku? Aký je podľa vás krízový scenár?
Nákaza by sa mohla pomerne ľahko šíriť, krajinou, kde by však vypukla, by asi nebolo Nemecko, ale Taliansko. Deutsche Bank je príliš veľká, aby ju nemecká vláda nechala padnúť, viem si predstaviť, že v prípade prehlbujúcich sa problémov by nemecká vláda s extrémne vysokou pravdepodobnosťou blížiacou sa ku 100 percent túto banku podržala, takže Deutsche Bank nie je nebezpečná pre vklady a pod. Ďaleko väčší problém je v krajinách, ako je Taliansko, kde nejde o jednu banku, ale o celý systém bankovníctva. Tam sa problém týka toľkých subjektov, že tam by už vláda nemala na to, aby všetky banky sanovala, respektíve mala by na to, ale nezostalo by jej na vlastný chod štátu. Potom by potrebovala pomoc Európskej únie, ako o ňu už v minulosti žiadalo Španielsko alebo Grécko.
Európske banky zdravé nie sú a, bohužiaľ, sa na tom podpisuje aj politika Európskej centrálnej banky, ktorá tvrdí, že robí všetko pre to, aby podržala ekonomiku, podporila rast a pod., ale v skutočnosti to tak nie je. Ak sa pozrieme, čo reálne centrálna banka robí, zistíme, že natoľko znížila úrokové sadzby a nasypala do obehu toľko peňazí, že banky sú zaliate likviditou a zrazu sa dostali do situácie, keď doslova nevedia, čo s tými peniazmi robiť. Nemôžu si ich uložiť späť v centrálnej banke, lebo je to pre nich nevýhodné, musia teda peniaze ďalej spracovať. Buď ich môžu klientom rozpožičať na úveroch, alebo ich investovať.
Keby ich ale rozpožičiavali, dostali by sa do ešte horšej situácie, lebo v súčasnosti v Európe nie sú ziskové príležitosti, ekonomika nie je v tak dobrom stave, aby si ľudia a firmy požičiavali, a aj keď sú nízke úrokové sadzby, nemotivuje je to k požičiavaniu. A tak zostáva posledná možnosť – peniaze investovať do cenných papierov, do akcií, dlhopisov a derivátov. A to sa stalo osudným pre Deutsche Bank.
Prečo sa tak banky správajú?
Pre banky je to na prvý pohľad ziskové, lebo ceny cenných papierov rastú, ale na druhý pohľad sa ukáže, že ceny cenných papierov sú inflačne nafúknuté, ale nie preto, že by sa spoločnostiam tak darilo, ale preto, že ceny rastú, lebo všetci cenné papiere kupujú. Je tak vyvolaný umelý dopyt, a tak sa stalo, že európske banky majú obrovské sumy cenných papierov, ktoré vykazujú cenový rast, ale pritom reálne majú cenné papiere oveľa nižšiu hodnotu. A keby prišla hospodárska kríza a ceny papierov klesli, zrazu všetky banky budú mať obrovský problém.
Čo si myslíte o hlasoch z EÚ, ktoré volajú po odvete Britom za brexit?
To sú veľmi hlúpe názory, sú veľmi neprezieravé a hovorí z nich pomsta. Voľný trh je priaznivý pre obe strany, keď sa odbúrajú hranice pohybu kapitálu a tovaru, je to výhodné a snažiť sa Británii pomstiť je v skutočnosti poškodzovanie európskych voličov, je to snaha pomstiť sa za cenu, že seba sami poškodíme. Takí politici by mali byť okamžite zvrhnutí, lebo medzi riadkami hovoria “ja radšej poškodím vlastných voličov a ekonomiku, len aby som sa niekomu pomstil”. A je to veľmi neprezieravé aj preto, že odstredivé sily v EÚ narastajú a nadobúdajú na sile v Českej republike, na Slovensku alebo v Maďarsku a my si nemôžeme byť istí, či napríklad za tri roky nebudeme hlasovať o odchode z EÚ. Keď sa zavedie norma pomsty, bude sa potom chcieť pomstiť EÚ nám.
Nemecko sa otvorilo migrácii s víziou zamestnávania utečencov. Zatiaľ to ale príliš nevyzerá na to, že by masovo nachádzali miesto na trhu práce…
Na trh práce sa im v Nemecku dostať nepodarí, to nie sú ľudia, ktorí v drvivej väčšine prichádzajú za prácou, ale idú za sociálnymi dávkami. Migranti z posledných troch-štyroch rokov mieria do Nemecka a ďalších západných krajín, lebo je tam štedrý sociálny systém. Ak sa urobí štatistika uplatnenia migrantov na trhu práce, zistíte, že v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa v Nemecku uplatňovali lepšie ako Nemci, lebo vedeli, že sociálne dávky nedostanú a že sa na trhu práce jednoducho uplatniť musia. Boli to ľudia, ktorí vedeli, že ak im skončí pracovný kontrakt, budú sa musieť vrátiť do svojich krajín.
Odvtedy uplatnenie migrantov na nemeckom trhu práce klesá a mení sa ich motivácia. Zatiaľ čo v počiatku do Nemecka prichádzala elita z krajín pôvodu, dnes sa situácia obrátila a prichádzajú ľudia, ktorí v dnešných ekonomikách sú už na počiatku nezamestnaní, prácu nehľadajú vo svojej krajine pôvodu, a pretože vo svojich krajinách nemajú žiadne sociálne výdobytky, odchádzajú do krajín, kde za rovnakú neprácu podporu dostanú. Tí ľudia sa ani nesnažia naučiť jazyk, nieto prácu, to platí aj pre USA. Motívy ich príchodu sú úplne iné a je naivné si myslieť, že by sa súčasná migračná vlna mohla niekedy zapojiť do trhu práce, nieto ešte v priemysle, kde je potrebná určitá kvalifikácia.
