“Nemyslím si, že sa môže kriesiť idea štátu, ktorý zanikol pred sto rokmi, lebo vznikol v úplne iných súvislostiach. Mali by sme si prestať robiť ilúzie, ako všetko za habsburskej monarchie fungovalo, lebo keby to bolo také ideálne, tak by sa toto súštátie v roku 1918 nerozpadlo,” povedal historik Parlamentným Listom.
Základným problémom podľa neho vtedy bolo, že sa nebudú vytvárať dobré národné vzťahy, že sa kopa národov necítila v monarchii komfortne. Aj keď podľa Šebka nemôžeme zabúdať ani na to, že pre Čechov či Slovákov to bolo obdobie národného a ekonomického vzostupu.
Palacký: Rakúska ríša mala obhajovať kresťanstvo pred mohamedánstvom
Publicista Václav Vlk pripomenul dávnejší článok Ondřeja Neffa, v ktorom cituje Františka Palackého, ktorý v článku Idea štátu rakúskeho v periodiku Národ v roku 1865 napísal: “Ochrana proti Turkom bolo teda prvé spoločné interesse aj povolania, jezto pútalo národmi a panovníkmi ríše Rakúskej navzájom.”
Rakúsko malo podľa Palackého “strážiť kresťanstvo pred návalom mohamedánstva”.
V tom istom článku Palacký hovorí, že keď nebezpečenstvo opadlo, idea zvädla. Podľa Neffa je idea späť na stole, rozkvitá.
“Islam tiež vtedy ovládal Balkán a tlačil sa na sever. Plus mínus podobná situácia ako dnes. Pani Merkelová, neznalá alebo nechápajúca dejiny a okúzlená pokusom o vytvorenie ďalšej, Štvrtej ríše rímskeho národa nemeckého, je úplne mimo a nie je schopná zmeniť kurz. A na ten sú naviazaní všetci tí ´dvorania´ v Bruseli. Nezostáva nám teda iné, než odvrátiť svoju tvár od Nemecka a ´starej EÚ´ a brániť sa sami. S tým rozdielom, že moslimské nebezpečenstvo dnes nehrozí len z východu, ale aj zo západu, a to hlavne z Nemecka. Sme s ním tak pevne spojení, že jeho islamizácia by dopadla aj na nás,” píše v článku na serveri Neviditeľný pes Václav Vlk.
Rakúsko a Slovinsko sú podľa historika Šebka naši logickí partneri
Myšlienka na obnovenie akejsi novodobej spolupráce štátov bývalého Rakúsko-Uhorska sa objavila už skôr, ale väčšiu pozornosť získala, keď prezidentský kandidát Norbert Hofer predstavil pri svojej návšteve v Prahe nápad na vytvorenie akejsi stredoeurópskej únie, ktorá podľa hovorcu českého prezidenta korešponduje s predstavou rozšírenej Vyšehradskej skupiny na Vyšehrad plus, ktorá by členským krajinám zabezpečila silnejší hlas v rámci Európskej únie.
“Kriesenie myšlienok veľkej monarchie je podľa mňa nezmysel, ale zároveň sa veľmi prikláňam k veľkej spolupráci V4 plus Rakúska a Slovinska ako našich logických partnerov. Myslím, že to je cesta k tomu, ako viac presadzovať náš záujem a naše videnie problémov v rámci celej Európskej únie. Pretože napriek všetkým problémom, ktoré vidím, by rozpad EÚ napáchal väčšie škody. My musíme ako krajina V4 alebo V6 s Rakúskom a Slovinskom presadzovať jej reformu, a tie veľké ´otcovské´ západné štáty by si mali uvedomiť, že aj oni sa môžu od nás niečo naučiť, že to nie je tak, že len oni sú v pozícii učiteľov, a že my sme len tí žiaci, ktorí musia počúvať rady starších a skúsenejších,” uviedol Šebek.
Podľa neho by malo dôjsť k dialógu medzi ´starými´ krajinami EÚ a tými, ktoré pristúpili po roku 1989.
Jan Koukal: Habsburská monarchia nevznikla preto, aby sa bránila Turkom
Ale ani bývalý dlhoročný veľvyslanec ČR v Rakúsku Jan Koukal s názorom, že Rakúska ríša vznikla pre boj proti moslimom, nesúhlasí.
“Mne to pripadá ako absurdná konštrukcia nad niekoľkými málo historickými dátami. Habsburská monarchia určite nevznikala preto, aby sa Európa bránila Turkom. Európa musela pomôcť habsburskej monarchii, aby sa ubránila Turkom, lebo toho sama nebola schopná. Poraziť turecké vojsko sa podarilo vďaka oslobodeniu Viedne poľským kráľom, to bolo hlboko vnútri rakúsko-uhorskej monarchie. Takže rozšírenie V4 s históriou Rakúsko-Uhorska nemá nič spoločné. A to predovšetkým preto, že migračná vlna takéhoto rozmeru tu v histórii ešte nikdy nebola,” povedal.
Európska integrácia je veľmi technokratická a byrokratická
Podľa historika Šebka sa dnes dostávame do situácie, keď Európa ako celok je duchovne i hodnotovo vyprázdnená a vďaka tomu je ľahkou korisťou pre iné kultúry.
“Z toho dôvodu vidím stredoeurópsku spoluprácu ako príležitosť otvoriť diskusiu, na akých základoch Európa stojí. Myslím si, že Európa sa stretáva s problémami nezakotvenosti a relativizácie hodnôt. A to je teraz veľmi cítiť práve v Európskej únii, v poňatí Európskej únie z hľadiska Bruselu,” myslí si historik, že odpor voči tejto podobe európskej integrácie, ktorá je technokratická a byrokratická, je veľmi daný aj tým, že mnohé štáty zo strednej Európy vidia absenciu hlbšieho zakotvenia európskej identity.
“My sa neustále bavíme o hodnotách, vo vzduchu sa objavujú pojmy ako európske hodnoty, ale my ich musíme definovať, lebo európske hodnoty vychádzajú podľa mňa z hlbokých kresťanských a anticko-židovských koreňov a my toho už o nich veľa nevieme, lebo sme zredukovali európske hodnoty len na tie, ktoré priniesla až Francúzska revolúcia,” kritizuje Šebek, lebo je presvedčený, že je potrebné ísť ďalej.
To je podľa neho zmysel stredoeurópskej spolupráce.
“Veľa som vnímal úroveň tejto diskusie na seminári k roku 1956, ktorý sa uskutočnil tento týždeň v Senáte, kde zaznievalo, že práve v roku 1956 sme zažívali to, že aspoň jeden štát sa ozbrojenou cestou postavil proti diktátu Moskvy, proti diktátu komunizmu. A táto skúsenosť nepochybne ovplyvňuje aj súčasných Maďarov v tom, že si tiež nechajú všetko, čo prichádza z európskych štruktúr a o čom nie sú presvedčení, že to je to najlepšie pre ich krajinu, páčiť,” konštatoval Jaroslav Šebek.
- Reklama -
