“Prvým je zreteľný signál, že rozdeľovanie migrantov podľa určených kvót končí. Požiadavku krajín V4, aby bol maximálny počet nelegálnych imigrantov striktne obmedzený a aby sa rozdeľovanie migrantov uskutočňovalo výlučne na dobrovoľnej báze, flexibilne a pri hľadaní optimálnych riešení, hodnotila prekvapujúco pozitívne aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá doteraz odmietala námietky, že povinné kvóty sú pre viaceré štáty neprijateľné,” povedal Žitný.
Podľa jeho názoru aj Merkelová ustupuje od myšlienky diktátu kvót, ktoré sa stali veľkým zdrojom ostrých sporov a príčinou rastu vzájomnej nedôvery vnútri EÚ, keď poznamenala, že krajiny V4 budú musieť konkretizovať svoje predstavy.
“Druhým pozitívnym signálom samitu je všeobecná zhoda poskytnúť okamžitú a účinnú pomoc Bulharsku k ochrane hraníc s Tureckom, kde s rastúcim tlakom utečencov zároveň stúpajú výdaje na obranu a ochranu hranice,” povedal ďalej.
“Tretím pozitívom bratislavského samitu je vo všeobecnej zhode prijatý záväzok k ochrane celej vonkajšej hranice EÚ a nedovoliť viac nekontrolovaný príliv migrantov, ako to bolo v uplynulých dvoch rokoch, a vrátiť sa k prísnemu dodržiavaniu schengenských pravidiel, ktoré boli niektorými členskými štátmi hrubo porušované,” domnieva sa Žitný.
“Aj z niektorých ďalších bodov bratislavskej Road map, ktorá je konkrétnym produktom samitu, je vidno, že európski politici, najmä zo západnej časti EÚ, si začínajú uvedomovať, že pokiaľ budú v otázkach migrácie, ochrany vonkajších hraníc a bezpečnosti trvať na vnucovaní svojej vôle z pozície silnejších členov Únie slabším, rozpory sa budú len prehlbovať, čím len podporia odstredivé sily,” dodal na záver.
