Koalícia sa doteraz postavila k zneužívaniu detí s ľahostajnosťou a pripravenosťou kryť čokoľvek, čo vyjde na povrch. Video z parlamentného výboru pre ľudské práva, kde boli predvolaní Richter, Tomanová a riaditeľ centra, je len pre silné žalúdky.
V tejto chvíli, v utorok, sú deti stále v Chorvátsku. Nevieme, čo sa s nimi deje, ako ich zastrašujú, aby nevypovedali. Policajný prezident Tibor Gašpar má však vo veciach jasno: „Myslím si, že deti v Chorvátsku sú v poriadku, inak by už boli doma.“
Logické, nie? Keby dievčatá ich trýznitelia trýznili, zobrali by ich následne domov, aby neboli trýznené. Toto je „štandardná“ logika orgánov (ne)činných v trestnom konaní.
Je potrebné konať a tlačiť, keďže deti sú stále v ohrození. Koalícia Bašternákovcov už ani nedokáže skrývať nevôľu riešiť „našich ľudí“ prevádzkujúcich centrum Čistý deň.
Za normálnych okolností by už chorvátski policajti na popud našej polície zasiahli, deti by boli izolované od „terapeutov“ a lekársky vyšetrené.
Minister sociálnych vecí by sa po inicializácií systémových zmien porúčal, slovenská polícia by intenzívne vypočúvala riaditeľa centra a všetkých svedkov, zaisťovala na mieste činu dôkazy.
Smer si vyberá cestu menšieho odporu
Systém Smer je však tak prehnitý, že nedokáže riešenie ani tak závažných problémov už ani predstierať. Úradníci zaiste nevybavujú štedré dotácie „našim ľuďom“ prevádzkujúcim „resocializačné centrá“ len tak pre nič za nič. Všetci zúčastnení sú tak motivovaní si kryť chrbát.
Preto sa dá urobiť buď len úplná reforma celého systému, alebo to nechať celé tak. Smer si vyberá cestu menšieho odporu ešte aj pri takomto megaškandále. Spúšťajú si tak voči sebe ešte väčší odpor. Ale hlavne – definitívne, otvorene a bez mihnutia oka sa postavili na stranu toho najhoršieho zla. Odokryli už všetky karty – kam až sú schopní zájsť, aby zakryli svoju skazenosť a korupciu.
Teraz je však najdôležitejšie dostať deti z pazúrov ich trýzniteľov. Jediná zbraň, ktorá v tomto bezprávnom stave zostáva ako nástroj, je informovanie verejnosti.
Tí vyvrheli v tom ústave sú aspoň (!) pranierovaní a maloleté dievčatá majú akú – takú šancu na oslobodenie len vďaka akcie opozície.Vďaka Natálii Blahovej, ktorá sa deťom venuje celý svoj pracovný život.
A len ak pozornosť verejnosti neochabne, majú deti šancu dostať sa do nejakého preukázateľného bezpečia. Preto chcem požiadať každého, kto si tieto riadky prečíta, aby tomuto pozornosť venoval až dovtedy, kým to nebude aspoň na dobrej ceste.
