Prešli sa ešte krátko po nábreží a potom si sadli na kamenné sedadlá pobrežného múra. Okolo nich pulzoval život a oni sa cítili naplno ponorení do jeho vibrácií. Obďaleč od nich zastavili dva autobusy so španielskymi turistami. Akonáhle sa otvorili ich dvere, tak všetci vystúpili a smerovali k Teju, aby sa tam fotografovali.
Portugalci svojich španielskych susedov veľmi neobľubujú a pred svojím veľkým bratom, Španielskom, majú už po stáročia veľký rešpekt a pociťujú voči nemu komplexy. Majú celkom iné vyžarovanie ako Španieli a aj celkom inú mentalitu. Mentálne sú skôr príbuzní Rusom ako Španielom, a to napriek tomu, že ich so Španielmi v mnohom spájajú podobné tradície. Mentálny rozdiel medzi oboma iberskými národmi dobre charakterizuje ich vzťah k byčím zápasom, ktoré sú v Španielsku krvavé a spravidla končia zabitím býka, kým v Portugalsku sú nekrvavé a býk pri nich nie je nikdy zabitý.
Podobne ako na námestí Praca de Comercio, aj na nábreží Teja videli veľmi veľa príslušníkov čiernej rasy. V žiadnom inom európskom veľkomeste nepôsobia černosi menej nápadne ako v Lisabone. Je možné konštatovať, že prenikli takmer do všetkých sociálnych vrstiev domorodého obyvateľstva.
Tu a tam niektorých z nich možno vidieť nocovať, práve tak ako aj nejedného belocha, v roztrhaných starých handrách, uložených v kútoch a výklenkoch starých domov, na lôžkách urobených z vyhodených papierových škatúl a krabíc. Iní sú pouličnými predavačmi najrôznjších predmetov, ktoré vyrábajú v Afrike ich súkmeňovci. Zase iní sú čašníkmi v reštauráciách, ďalší robotníkmi na stavbách, taxikármi, alebo pomocníkmi v hoteloch. Najdú sa však aj takí, ktorí to dotiahli aj do vyšších kruhov spoločnosti a možno ich stretnúť v drahých oblekoch a kravatách v luxusných reštauráciách, kde majú pri obede pracovné stretnutia a vystupujú s prirodzeným sebavedomím a veľkou uhladenosťou.
Lisabon sa už dávno stal mestom, ktoré dokáže integrovať celkom neproblematicky všetky rasy, a to bez starých predsudkov bielej rasy voči iným. Denis sa v duchu pýtal, či ľudia raz dokážu žiť vedľa seba v tolerancii a bratstve a bez vojen. Ginette akoby zachytila jeho myšlienky, odrazu povedala:
„Keby ľudia všade na našej planéte žili tak príkladne v porozumení a priateľstve, ako to pozorujene tu, v Lisabone.“
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
