Aký má podľa vás tento samit význam?
Konkrétny význam má každý samit, ale tento samit je rovnako ako všetky samity krajín, ktoré predsedali EÚ, formálny. Musí mať nejakú agendu a musí teda prísť k nejakým výsledkom. Či sa tieto výsledky budú implementovať, to neviem. Zväčša sa podobné samity končia tým, že návrhy ostanú na papieri a potom sa rozplynú v realite, kde sa členské krajiny nedohodnú. Z tohto dôvodu sa aj koná také množstvo samitov, každomesačných stretnutí predstaviteľov Rady Európy a predstaviteľov rôznych ministerstiev. Európska únia musí budiť dojem, že niečo robí, že má budúcnosť a projektuje plán na budúce roky. Tá agenda nie je až taká dôležitá, je skôr okrášlením. Musia dospieť k nejakému výsledku, ale keby sme sa pozreli na minulé samity, ktoré EÚ podnikla, zistíme, že z nich ostalo torzo a zväčša sa v praxi nenaplnili. Tieto samity vo všeobecnosti teda prebiehajú tak, aby sa formálne splnila agenda Európskej únie. Európska únia musí pred svojimi voličmi a pred voličmi už dvadsaťsedmičky prísť s nejakým plauzibilným plánom na riešenie krízy. Osobne neočakávam, že by tento samit bol prelomový.
Ktorým problémom musí v súčasnosti EÚ čeliť?
V čase, keď je kríza, a Únia ich má niekoľko, ako napríklad grécku krízu, na ktorú sa zabudlo, imigračnú krízu, ktorá stále, aj keď údajne v zmenšenej miere, trvá, a má ešte aj brexit. Toto môže spôsobiť domino efekt a samotná Únia môže byť ohrozená. Tomuto musí každý samit, najmä na Slovensku, ktoré je predsedníckou krajinou, čeliť.
Aké otázky sa v rámci agendy Únie budú na samite riešiť?
Tie otázky nepoznám, Európska únia, poprípade slovenské predsedníctvo, si ich nalinkovali. Problematiku nepoznám zvnútra, iba z médií. Sú to otázky, ktoré sa nijakým spôsobom netýkajú východísk z krízy, do ktorej sa EÚ dostala. Otázky sú nepodstatné, ale všetci vieme, že jedna z najdôležitejších je imigrácia. To je momentálne problém číslo jeden a tento samit sa mu nevyhne. Nevyhne sa ani brexitu, ale ten sa až tak veľmi riešiť nebude a bokom ostane aj grécka kríza.
Ktorá z týchto otázok je podľa vás najdôležitejšia?
Hlavnou otázkou, či už priamo, alebo nepriamo, bude súdržnosť Európskej únie. Nebude sa riešiť jej rozširovanie, pretože už nie je o ktorý štát rozširovať. Všetko sú to kandidátske krajiny, ktoré nespĺňajú podmienky, dokonca ani Turecko. Tomu sa však samit venovať bude v rámci dohody s Tureckom či otázok o vízovom styku.
Aká je na tomto samite pozícia Vyšehradskej štvorky? Orbán s Kaczynským avizovali, že na samite chcú spustiť európsku kontrarevolúciu.
Ak si krajiny V4 dokážu obhájiť svoju súdržnosť, budú sa snažiť obhajovať aj svoje právo na to, aby neprijímali kvóty na prílev migrantov. Na tomto sa zhodnú najmä Maďari a Slováci, Poliaci s Čechmi budú asi zmierlivejší, ale myslím si, že budú držať spoločnú líniu. Krajiny V4 tvoria malú EÚ v rámci veľkej EÚ. Ak budú držať pri sebe, môžu vytvoriť protiváhu proti silným krajinám EÚ, ktoré sú konkrétne za kvóty či za iné ústupky a vyššie nadnárodné politické riešenia v rámci Európskej únie. Británia, ktorá bola vždy proti týmto veciam, bola vždy mimo.
Aký máte názor na spomínanú kontrarevolúciu?
Termín kontrarevolúcia závisí od definície. Revolúcia je od Veľkej francúzskej revolúcie považovaná za niečo, čo sa hodnotí pozitívne. Kontrarevolúcia sa od nástupu boľševizmu považuje za niečo, čo je protiľudové. Ak sa dnes niekto prizná k tomu, že je kontrarevolucionár, znamená to, že ide proti prúdu. Možno k tomuto smeroval Viktor Orbán.
Má V4 voči zvyšku EÚ nejakú šancu pri presadzovaní svojich záujmov?
V4 je v momentálnej situácii dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Ešte pred niekoľkými rokmi sa špekulovalo o tom, že V4 už stratila význam, pretože bola založená kvôli tomu, aby sa tieto štyri krajiny dostali do NATO, a neskôr do Európskej únie. Vyšehradská štvorka je zhruba podobné združenie, ako je Benelux či Severská rada. V rámci EÚ je, trúfnem si povedať, vplyvná, záujmová, dokonca nátlaková skupina, ktorá ukazuje Bruselu, že jeho rozhodnutia nebude prijímať automaticky a vie sa proti nim postaviť s vlastnou argumentáciou. Najvypuklejší príklad sú práve kvóty. V4 má tiež svoje pôvodné záujmy pre životné prostredie a regionálny rozvoj, ale či sa dokáže presadiť spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, je otázne. Takéto snahy sú trochu nebezpečné, pretože by to znamenalo, že sa vytvára konkurencia voči EÚ. Myslím si, že ak sa dokáže zjednotiť, má V4 veľkú perspektívu na to, aby čelila politickému náporu bruselskej byrokracie.
