Novinár: Podozrenie, že Moskva priamo podporuje Trumpa, stojí na vode

    0
    Donald Trump (Autor: SITA)

    „Moskve sa zatiaľ aspoň na papieri podarilo prinútiť amerického prezidenta Baracka Obamu k tomu, čo navrhovala už na jar. Jej víkendová dohoda s USA totiž predpokladá nielen prímerie pri Aleppe, ale perspektívne aj americko-ruské vzdušné útoky proti islamistickým extrémistom. Bez ohľadu na to, či sa dohodu podarí naplniť, ide o ďalší úspech ruského prezidenta Vladimira Putina,“ poznamenáva Máša. Vníma však, že po amerických prezidentských voľbách môže byť všetko inak.

    „Asi ešte nikdy totiž do volebného súboja nevstupovali takí odlišní kandidáti, ako sú demokratka Hillary Clintonová a republikán Donald Trump. Ten minulý týždeň zdôraznil, že za jeho vlády by mali USA ,veľmi, veľmi dobré‘ vzťahy s Ruskom a aj osobnú priateľskú spoluprácu s Putinom. Clintonová zase balansuje na hrane vyhlásenia novej studenej vojny s Ruskom pre hackerské útoky na americké servery, z ktorých je práve to ,s vysokou mierou pravdepodobnosti‘ oprávnene podozrivé,“ podotýka Máša. O tom, že by hackerské útoky boli dielom Rusov, cez víkend podľa neho hovoril aj jeden z najznámejších zlodejov elektronických dát Edward Snowden.

    „Podozrenie, že Moskva priamo podporuje Trumpa, však stojí na vode. Faktom zrejme je, že ruská kremeľská elita pokladá Clintonovú ,za priame ohrozenie‘ jej záujmov, ako tvrdí americký profesor Clinton Ehrlich hosťujúci na moskovskej diplomatickej škole MGIMO. Kremeľ jej nemôže prísť na meno predovšetkým pre jej organizované zvrhnutie líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího a podporu aktivít miliardára Georga Sorosa, ktoré mali viesť k ,farebným revolúciám‘ na území bývalého ZSSR,“ dodáva.

    Podľa novinára si to teda Clintonová naozaj odnáša viac než Trump, ale ani on nie je hrdina bez poškvrny. „Celkové vyznenie ruskej propagandy tak nesmeruje k podpore jedného z kandidátov, ale k podlomeniu dôvery v americký demokratický systém ako celok. K tomu sa patrí dodať, že priamymi adresátmi sú aj ruskí diváci, ktorí sa z provládnych televízií dozvedajú napríklad to, že hackerský útok na volebné servery USA môže pozmeniť volebné výsledky až 40-tisíc z nich,“ píše Máša s tým, že Putinov režim by skrátka najviac nadchlo spochybnenie regulárnosti volieb v USA ako takých.

    „Trump v prezidentskom kresle síce Moskve ponúka vidinu okamžitých ziskov, ako sú napríklad uznanie ruskej prítomnosti na Kryme či uvoľnenie väzieb v rámci NATO, ale aj Rusi vedia, že kalkul prezidentského kandidáta a prezidenta sa môže dosť líšiť. ,Priateľovi‘ Donaldovi môžu narásť veľmocenské chute a neobľúbená Hillary bude hľadať dohodu s Putinom podobne ako Obama. Hoci možno s ešte výraznejšou nechuťou,“ uzavrel.

    - Reklama -