V Meklenbursku-Predpomoransku, ktoré je domovom Merkelovej, sa v nedeľu volilo do krajinského snemu. A voľby boli považované okrem iného aj za referendum o jej osobe. „Sama kancelárka si toho bola vedomá a pár dní pred konaním volieb prišla do Meklenburska na neoficiálnu last minute volebnú kampaň. Toto gesto by CDU ešte vlani či predvlani zabezpečilo pár percentuálnych bodov navyše. Tentoraz to nezabralo, alebo skôr zabralo, ale opačným smerom,“ spomína Kechlibar a všíma si pokles preferencií. CDU následne prehrala s protiimigračnou a euroskeptickou Alternatívou pre Nemecko.
Sellering potopil Merkelovú
Víťazom volieb v spolkovej krajine sa stal sociálny demokrat Erwin Sellering. Jeho SPD tak bude môcť ďalších päť rokov pokračovať vo veľkej koalícii s CDU, aj keď ich väčšina nie je taká výrazná. „SPD môže byť spokojná. Ukázala, že má minimálne jedného politika, ktorý je obľúbenejší než jej šéf Sigmar Gabriel či predseda europarlamentu Martin Schulz. Je možné, že jedného dňa, v núdzi najvyššej, po ňom najvyššie vedenie strany siahne, aby vyviedol partaj z problémov,“ spomína ďalej Kechlibar. Odkazuje aj na istú spokojnosť u AfD, ktorá skončila druhá a môže hrať úlohu sarkastickej opozície.
Podľa jeho názoru má po nedeľňajšom hlasovaní problém predovšetkým CDU. „Dnes konkurenčná AfD bola z hľadiska CDU dlho bezvýznamná strana, malý komár bzučiaci pri ušiach slona. Ešte vlani v lete sa preferencie AfD pohybovali okolo 3 %. Keď začali na jeseň 2015 narastať, bol tento proces zo strany CDU najskôr kompletne ignorovaný,“ spomína Kechlibar históriu AfD, ktorej silu si politický establishment uvedomil po silvestrovskej noci v Kolíne nad Rýnom. Prvýkrát potom AfD uspela v marcových voľbách, aj napriek mediálnej negácii.
Merkelová je chodiaca reklama na opozíciu
„Kto sleduje nemeckú politickú scénu s dostatočným odstupom, porozumie ľahko tomu, prečo mediálne lynčovanie AfD vôbec neublížilo. Po prvé preto, že veľa Nemcov už médiám nedôveruje. Po druhé preto, že podmienky, za ktorých AfD narástla do súčasných rozmerov, ešte trvajú: migračný pohyb neustal, polícia hlási zvýšenú kriminalitu a kancelárka, ktorej má po jedenástich rokoch vlády už tak veľa ľudí plné zuby, sa drží svojho wir schaffen das. Kým sa tieto podmienky nezmenia, bude mať AfD stále úspech,“ dodáva publicista. A práve preto sa mnohí členovia CDU zamýšľajú nad tým, čo ďalej, keď je kancelárka ako chodiaca reklama na opozíciu.
„Prvý variant je nemeniť nič zásadné a pokračovať v kurze wir schaffen das! Teda znovu si zvoliť Angelu Merkelovú ako predsedníčku a navrhnúť ju do ďalších volieb ako kandidátku na kancelárku. A pritom dúfať, že dovtedy sa súčasný proces erózie voličskej základne buď zastaví, alebo aspoň spomalí. Druhý variant je riskantnejší a vyžaduje si veľkú osobnú odvahu. Ide o metódu čerstvého vetra alebo zhodenia kancelárky a nahradenia niekým novým. Problém je v tom, že za jedenásť rokov svojej vlády odstránila Angela Merkelová z vedenia CDU každého, kto by ju mohol len okrajovo ohrozovať, a zaplnila vrchné poschodia strany svojimi oddanými. O nejakej výchove nástupcu, ako to robili predchádzajúci kancelári, nemôže byť reč,“ všíma si. A dôležité podľa neho budú nadchádzajúce voľby v Berlíne, kde sa opäť očakávajú citeľné straty strany.
Pôvodný text TU.
