Opäť zaznel potlesk, ale ešte búrlivejší ako pred chvíľou. Lopez sa naklonil k Denisovi a s úsmevom mu povedal:
„Ty si vieš ľudí získať skôr, ako im začneš niečo prednášať.“
Denis na neho šibalsky pozrel a prehodil:
„Vieš predsa dobre, že moja krásna Ginette je aj skvelá psychologička a zaučila ma do všelijakých pychologických trikov.“
Prednášku začal s Einsteinom a jeho ponímaním gravitácie:
„Všeobecná teória relativity, ktorú Albert Einstein vytvoril už vo veľmi mladom veku, je teóriou fyzikálnej geometrie a nemá nič spoločné s klasickou mechanikou, ako si to mnohí laici myslia. Táto zvláštna a veľmi špecifická geometria nie je však ani rovinnou, ale ani priestorovou geometriou. Jej charakteristickou vlastnosťou je jej štvordimenzionalita a jednou z jej dimenzií je čas.
Einstein dospel veľmi rýchlo k presvedčeniu, že táto neuklidovská geometria je definovaná a determinovaná hmotou, a to takým spôsobom, že čím väčšie množstvá hmoty uvažujeme – mám tu na mysli také množstvá, ktoré majú aspoň hmotu nášho Slnka, a takých hmotných konglomerátov je v kozme nesmierne množstvo – tým viac ju taká hmota ovplyvňuje.
Toto ovplyvňovanie euklidovskej geometrie hmotou sa prejavuje v tom, že ju deformuje. V takom prípade hovori Einstein o takzvanom zakrivenom priestore.
Najlepším dôkazom oprávnenosti jeho hypotézy a zároveň dôkazom skutočnej reality zakriveného priestoru bola pre neho existencia efektu gravitácie, ktorá podľa Einsteina nebola žiadnou mechanickou silou, ale len výsledkom „kopcov“ a „údolí“ nachádzajúcich sa všade v nekonečných diaľavách kozmického priestoru.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
