Aký význam podľa vás mala schôdzka lídrov Francúzska, Talianska a Nemecka, ktorá predchádzala návšteve Angely Merkelovej v Česku?
Aj keď sa presne nevie, o čom všetkom sa na tejto schôdzke diskutovalo, zloženie účastníkov napovedá, že pôvodné jadro Európskej únie sa zamýšľa, čo urobiť s kvázi štátnym útvarom, ktorý sa v dôsledku rýchleho rozširovania stal prakticky neovládateľným. Situácia sa stala úplne absurdná, štvrtinu hlasov v EÚ budú mať zakrátko nástupnícke štáty, ktoré vznikli na Balkáne po rozbití Juhoslávie. Tí, ktorí majú v Európe skutočný vplyv, si teraz po brexite objasňujú, čo budú s týmto útvarom, ktorý sa pomaly sťahuje na východ, robiť ďalej.
Oficiálne na spoločnom samite hľadali “nové impulzy pre Európu”. Ako by takéto impulzy podľa vás mali vyzerať?
Všetci sa zhodujú, že je potrebné Európsku úniu zásadne zmeniť. V tomto bode sa však zhoda končí a každý si zmenu predstavuje inak. Názory sú natoľko protikladné, že ťažko môže dôjsť k nejakému kompromisu. Jedni by chceli urobiť z EÚ iba jednotný trh, iní by ju chceli federalizovať, zrušiť právomoci národných vlád a z komisárov urobiť ministrov. Prvý tábor fakticky myšlienku zjednotenej Európy odpisuje, lebo k voľnému trhu stačí systém vhodne nastavených obchodných zmlúv. Druhý tábor odpisuje demokraciu, lebo komisári by prakticky tvorili úradnícku vládu, pri ktorej zložení by občania nemali čo hovoriť.
Briti z EÚ vystupujú a v ďalších krajinách ako Holandsko, Rakúsko či Dánsko sa začína hovoriť, že by mohli tiež vystúpiť. Tesne po britskom referende sa špekulovalo, či budú nasledovať aj ďalšie krajiny. Aké sú podľa vás nálady teraz, viac ako dva mesiace po brexite?
Predovšetkým sa ukazuje, že proces vystúpenia Británie bude oveľa dlhší, komplikovanejší a s neistejším výsledkom, než si stúpenci odchodu mysleli. Británia vždy bola v Európe len jednou nohou a tipujem, že po pár rokoch sa zistí, že ani tzv. brexit na tom nič nezmenil. Myslím, že krajinám, ktoré ležia v jadre Európy, nebude umožnené, aby o svojom odchode rozhodli. Krajiny na periférii to budú mať asi ľahšie. Problém je, že nevieme, či patríme do jadra, alebo sme na periférii.
Jedným z problémov u nás je stále klesajúca dôvera obyvateľstva v Úniu. Možno povedať, kto za to nesie najväčšiu vinu? Existuje alternatíva k členstvu v EÚ?
Jednoduchá odpoveď je, že za to môžu buď byrokratickí bruselskí úradníci, alebo tí, ktorí nepochopili veľkosť európskej myšlienky. Prihlúpla odpoveď znie, že v tom má prsty Putin. Realita je oveľa zložitejšia. Vo všetkých európskych krajinách prichádza od 70. rokov 20. storočia vlna odporu k akýmkoľvek autoritám: k rodine a manželstvu, štátu a jeho inštitúciám, škole a jej formatívnym ambíciám, ale tiež k súdnictvu, ku klasickým profesiám typu lekár atď. Európska únia má ambíciu stať sa nadnárodným štátom. Ako chcete posilňovať jej autoritu, keď upadá autorita národných štátov? Ak sa EÚ v tejto situácii bude správať byrokratickejšie než národné štáty, autoritu si nezíska. Ak sa bude správať liberálnejšie, bude považovaná za bezmocnú a nefunkčnú. Zatiaľ sa Európe darí postupovať oboma smermi súčasne, čo nie je najšťastnejšie.
K druhej časti otázky. Alternatívou k členstvu v Európskej únii je návrat do prvorepublikových pomerov. To znamená do situácie, keď sa o nás bude rozhodovať v Nemecku, Francúzom a Talianom to nebude nijako prekážať, Španieli a Holanďania, nieto ešte Briti to ani nezaregistrujú.
Čo priniesla návšteva Angely Merkelovej v Česku? Je niečo na téze, že tu hľadala “kľúč ku krajinám V4”?
Čo priniesla táto návšteva, sa dozvieme až s odstupom času. Určite sa to nedozvieme z tlačových vyhlásení po návšteve. Pochybujem, že nemecká kancelárka navštívila Prahu hnaná túžbou uvidieť nové špičkové prístroje v ČVUT. Asi mala na návštevu aj ďalšie dôvody. Pretože sa zdôrazňuje, že v popredí rokovaní nebola otázka migrantov a kvót, súdim, že išlo predovšetkým o migrantov a kvóty. Ale môžem sa mýliť. Možno prišla Angela Merkelová do Prahy skutočne len preto, aby si tu päť hodín pochvaľovala, že v našich vzájomných vzťahoch neexistujú žiadne problémy. Nekazme si babie leto planými špekuláciami. Keď príde vhodný čas, iste sa dozvieme, či sa niečo vyrokovalo a čo to vlastne bolo.
Čo môže priniesť návrh premiéra Sobotku na vytvorenie spoločnej európskej armády? Je to v dohľadnom čase reálne?
Po technickej stránke je vytvorenie celoeurópskej armády určite možné. Zásadná je však politická dimenzia. Rozhodovať o fungovaní tejto armády v Bruseli? Aké možnosti by mali vlády národných štátov ovplyvniť, kam a proti komu budú nasadení vojaci z ich krajín? Pri predstave, že by o tom rozhodoval nejaký eurokomisár pre obranu a mier, sa necítim práve v bezpečí. Úplne by stačilo, keby si armády jednotlivých štátov pomáhali pri ochrane vonkajších hraníc Európy. Ak budeme v tomto smere taký laxný ako doteraz, potom by nám bola aj jednotná celoeurópska armáda na nič.
Ako hodnotíte výstupy zo schôdzky Angely Merkelovej s prezidentom Zemanom, ktorý jej znovu nepriamo pripomenul, že do Európy podľa neho utečencov “pozvala” ona?
Myslím si, že pán prezident urobil týmto pripomenutím záslužnú vec. Hrozne by ma zaujímalo, čo mu na to pani Merkelová odpovedala. Podľa toho, ako sa nemecká kancelárka prejavuje, to nie je osoba nejako zvlášť naklonená kritickej reflexii svojich vlastných činov.
K osobnosti nemeckej kancelárky sa vyjadril ešte pred návštevou Martin C. Putna, podľa ktorého je Merkelová jediným symbolom, ktorý Európe zostal, symbolizuje zlatú éru Únie. Ako vnímate jej úlohu ako symbolu EÚ?
Neviem, ako si Martin C. Putna predstavuje zlatú éru Únie. Ale ak jej symbol vidí práve v pani Merkelovej, muselo to byť dosť otrasné obdobie.
Francúzsky prezident na samite v Rimini varoval pred nacionalizmom a zaznamenal potrebu budovať jednotu. Mohlo ísť o reakciu na vzrast niektorých údajne extrémistických strán v mnohých krajinách EÚ. Veľké nádeje si robí Le Penová vo Francúzsku, Hofer v Rakúsku a v Nemecku rastie AfD. Majú tieto strany šancu prevziať moc v niektorých krajinách? A aké riziká v tom vidíte?
Skoro celý august som strávil vo Francúzsku. Hovoril som tam s ľuďmi, ktorých poznám dlhé roky. Sú to ľudia vzdelaní, veľmi dobre majetkovo a príjmovo situovaní a orientovaní pravicovo-liberálne. Nepýtal som sa ich priamo, koho budú voliť, ale nečudoval by som sa, keby volili Marine Le Penovú. Ja osobne by som ju nevolil, ale dokázal by som ich pochopiť. Pri každej návšteve katedrály a pri každom vstupe do metra som mal divný pocit a nevdojak som myslel na to, kam by sa človek schoval. Z bezpečnostných dôvodov boli zakázané diskotéky, večerné ohňostroje v letoviskách sa konali za dozoru ostreľovačov. V dedinke, kde som býval, usporiadali na ihrisku pred radnicou súťaž pre malé deti. Celý čas nad nimi stáli policajti. Ako dlho sa dá v takejto atmosfére žiť a nahovárať si, že je všetko v poriadku? Sympatie k hnutiam, o ktorých hovoríte, sa rodia z bezradnosti politikov tzv. štandardných strán. Keby Hollande vedel, čo robiť okrem pravidelnej trýzne za nevinné obete, Le Penová by nemala ani tú najmenšiu šancu.
Pozrime sa tiež na vzťahy Európy voči Rusku. Rad európskych lídrov má zjavne inú predstavu ako oficiálny Brusel. Môžu v takejto situácii sankcie aj celý budúci rok vydržať? Ako sa to môže so vzťahmi k Rusku skončiť, keď sa mnohé krajiny EÚ správajú “mimo oficiálnej línie”?
Keby sa v Rusku udiala len desatina toho, čo prebieha každý deň v Turecku, Putin by už bol na zozname Interpolu. Neuveriteľné pokrytectvo, s ktorým sa úplne systematicky meria dvojakým metrom, nie je trvalo udržateľné a Európe sa škaredo vypomstí. Vrcholom je, keď každý kritik tejto falošnej hry riskuje, že bude obvinený zo sympatií k Putinovi.
Vznik agentúr, ktoré majú dohliadať, aby ľudia neboli pomýlení, tomu všetkému nasadzujú korunu. To, ako dlho sankcie vydržia, nie je otázkou ich účinnosti, ale otázkou zadebnenosti politikov, ktorí ich presadzujú a obhajujú. Preto si myslím, že budú predlžované ešte veľmi dlho.
Držiteľ Nobelovej ceny a bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky Joseph E. Stiglitz tvrdí, že sa EÚ potáca nad priepasťou najviac za dlhé desaťročia a podpisuje sa na tom aj euro, ktoré nedokázalo zabezpečiť ani jeden z cieľov, ktoré boli v začiatkoch vytýčené. Môže byť euro prvkom, ktorý nakoniec EÚ namiesto previazania rozloží? Čo k tomu všetkému povedať?
Veľa ekonómov upozorňuje, že euro prináša tým viac problémov, čím odlišnejší je stupeň vyspelosti ekonomík krajín, v ktorých sa používa. Nie som ekonóm, ale tak nejako intuitívne cítim, že riešením nie je zrušiť euro, ale vyrovnávať ekonomickú úroveň krajín eurozóny. Ak sa toto nepodarí riešiť, je ohrozený celý zmysel Európskej únie. A to bez ohľadu na to, či sa používa euro, alebo nepoužíva.
