Trump môže na Rusko zaútočiť jadrovými zbraňami, varuje Moskvu Roman Joch

1
Roman Joch (Autor: Hans Štembera)

Po dlhšom čase sa opäť hovorí o rusko-ukrajinskom strete. Moskva tvrdí, že ukrajinské špeciálne sily sa pokúsili vtrhnúť na Krym a že pri dvoch prestrelkách zabili dvoch ruských vojakov a niekoľko ďalších bolo zranených. Kyjev to odmieta s tým, že ruské fantázie sú len zámienkou k novým vojenským hrozbám na adresu Ukrajiny. Ako športový fanúšik, ktorý teraz sleduje olympiádu v Riu, pripomínam, že v čase olympiády v Pekingu v roku 2008 prepukol konflikt medzi Ruskom a Gruzínskom a tesne po zimnej olympiáde v Soči Rusko anektovalo Krym a začala sa vojna na východnej Ukrajine. Nakoľko je situácia vážna teraz?

Áno. Presne túto tézu som počul od bývalého českého ministra obrany a zahraničných vecí Sašu Vondru, že keď je olympiáda, súčasný ruský Putinov režim zaútočí. Aká je situácia vážna, neviem. Dúfam, že nie veľmi. Ale na základe minulých skúseností by som ruskej propagande neveril nič. Azda sa situácia upokojí a na juhu Ukrajiny nebude žiadna vojna.

Takže sa prikláňate k variantu, že je to ruská provokácia?

S istotou to nemôžem povedať. Ale podľa skúseností, ako Rusko klamalo, sa prikláňam skôr k tomu, že je to ruská provokácia.

Má niektorá zo strán konfliktu záujem na prehlbovaní hybridnej vojny, prípadne, prečo?

Ukrajina je malá a slabá. Rusko je veľké a silné. V Amerike sa zdá, že budúci prezident môže byť izolacionistický. Takže v tejto situácii nevidím dôvod, prečo by Ukrajinci mali provokovať a žiadať o facku či niečo horšie.

Spomenuli ste Donalda Trumpa. Myslíte, že jeho zvolenie za amerického prezidenta by v Rusku uvítali?

Zatiaľ sa zdá, že Moskva ho preferuje. Ale Donald Trump je značne nepredvídateľný. Hillary Clintonová je podľa môjho názoru veľmi zlá osoba a úplne nevhodná kandidátka na prezidentku, ale je predvídateľná. Všetci asi vieme, čo urobí alebo neurobí. Z môjho politického presvedčenia urobí zlé veci. Ale približne viem, aké budú. U Donalda Trumpa to nevie nikto. Donald Trump môže byť človek, ktorý Vladimirovi Putinovi obetuje všetko na východ od Visly, Vltavy, Rýna. Alebo to môže byť človek, ktorý keď nedostane od Vladimira Putina k narodeninám pekný telegram, na Rusko nukleárne zaútočí. Je totálne nepredvídateľný. Neviem teda, či je v ruskom záujme, aby ho podporovali. Pretože to môže byť priateľ, ale aj človek, ktorý urobí, čo sa nepodarilo Hitlerovi a Napoleonovi.

Ako konzervatívny človek ste zrejme v amerických prezidentských voľbách vždy fandili republikánskemu kandidátovi. Takže tento rok je to asi výnimka?

Áno. Odkedy si pamätám, tak vždy by som volil – ak by som bol americkým občanom, čo, samozrejme, nie som – republikánskeho kandidáta na prezidenta. V tohtoročných voľbách by som určite nevolil Hillary Clintonovú. A čakal som, či by som mohol voliť Donalda Trumpa. Po zjazde oboch strán som sa rozhodol, že nemôžem. Keby som teda bol náhodou americkým občanom, nevolil by som ani jedného z tých dvoch. Volil by som veľa republikánov do Kongresu a na nižšie posty. V prezidentskej voľbe by som buď zostal doma, alebo volil protestného kandidáta. Najsilnejší protestný kandidát je Garry Johnson z Libertariánskej strany.

Vzťahy medzi Ankarou a Moskvou prešli po zostrelení ruského lietadla veľkou krízou. Teraz však dochádza k ich obnoveniu. Vyvrcholením tohto snaženia bola návšteva prezidenta Erdogana u prezidenta Putina. Ako teraz chápať rusko-turecké vzťahy? Sú za ich zmierením ekonomické dôvody? Má sa Západ tohto nového spojenectva obávať, je nejako namierené proti nemu?

Karol Marx v komunistickom Manifeste z roku 1848 napísal: “Proletári všetkých krajín, spojte sa.” Parafrázoval by som to: “Potenciálni diktátori všetkých krajín, spojte sa.” Cár a sultán nadviazali spojenectvo, ktoré ale nevydrží dlho. Vzhľadom na geopolitiku a históriu. Turecko a Rusko mali síce medzi sebou obdobie mieru, ale ešte viac období vojen. Je to spojenectvo medzi dvoma autokratmi a pre nás nie je dobré. Ale myslieť si, že bude trvalé, to je bláznovstvo. Časom sa rozkmotria a bude vojna. Nie jedna, ale mnoho vojen medzi Ruskom a Tureckom. Teraz sa zloduchovia spájajú, aby nás zastrašili. Ale naše šťastie je, že sú to zloduchovia. Časom sa zase rozkmotria a budú medzi sebou bojovať.

Bude toto možné spojenectvo mať vplyv na geopolitický vývoj na Blízkom východe? Je známe, že medzi oboma krajinami panuje značne rozdielny názor na sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Pre Rusov je to hlavný spojenec v oblasti, pre Turkov nepriateľ. Nastane v tomto nejaká zmena?

V tomto spore Rusko vyhralo stopercentne. Asadov režim sa udrží minimálne v západnej Sýrii. Čo je presne to územie, ktoré Rusko chce pre námornú a leteckú základňu. Čo sa aj podarilo. V tomto zmysle turecký prezident, budúci sultán, prehral. A uznal, že prehral. Nemôže sa spoliehať na podporu bohatých Saudov alebo Kataru. Takže Rusko vyhralo a je teraz hegemónom na Blízkom východe. Je to v dôsledku toho, že americký prezident Obama vycúval z tejto oblasti. Ale ako hovorím, sú to autokrati. Stačí jedno zlé ráno, zlá noc, zlá milenka a z priateľov budú nepriatelia.

- Reklama -

1 komentár

  1. Joch trieska neskutocne sprostosti.. asi mal zle rano, zlu noc, alebo iba zlu stolicu.

Comments are closed.