Ukrajinský konflikt zamrzol na mŕtvom bode a vyriešiť ho nepomohla ani dohoda o prímerí dosiahnutá aj s pomocou európskej diplomacie vlani vo februári. Boje v Luhanskej a Doneckej oblasti na východe Ukrajiny sa stále objavujú a aj vyše jeden a pol roka od podpísania prímeria rastie napätie i na Kryme, ktorý ruské jednotky zabrali ešte pred dvomi rokmi.
Práve Krymský polostrov, ktorý Moskva podľa Západu i Ukrajiny nelegálne anektovala, sa môže podľa Kyjeva stať rozbuškou oveľa rozsiahlejšieho konfliktu, ako je ten vo východoukrajinských regiónoch. Proruskí rebeli si v Luhanskej a Doneckej oblasti ustanovili separatistické republiky.
Nebezpečné územie
Krym patril stáročia Rusku a neskôr Sovietskemu zväzu, ale Nikita Chruščov polostrov po skončení druhej svetovej vojny „daroval“ Ukrajine. V marci 2014 si Krymský polostrov Rusi znova vzali späť vojenskou silou. Nasledovalo referendum, v ktorom za pričlenenie k Rusku hlasovalo vyše 90 % obyvateľstva Krymu a z polostrova a najväčšieho mesta Sevastopoľ sa napriek protestom Kyjeva a Západu stali de facto ruské administratívne regióny.
Dodnes na Kryme pretrvávajú problémy so zásobovaním, dodávkami elektriny aj dopravou. Kyjev región odstrihol od financovania a Rusko môže ľudí na anektovanom území zásobovať len vo veľmi obmedzenom množstve, čo spôsobuje nedostatok tovaru.
Ukrajinská vláda však nenechala Krymský polostrov Rusom len tak a snaží sa ho získať naspäť. Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že Ukrajina si vybrala teror namiesto mieru a hrá nebezpečnú hru. Tieto slová šéfa Kremľa prišli krátko potom, keď ruská tajná služba FSB priniesla správy, že sa jej podarilo na Kryme predísť teroristickému útoku, ktorý mali údajne plánovať ukrajinské úrady.
Putin chce vraj vojnu
Varovanie prezidenta Putina nenechalo ukrajinskú vládu v Kyjeve chladnou. Rezort diplomacie v reakcii uviedol, že šéf Kremľa hľadá svojimi vyhláseniami cestu, ako ospravedlniť otvorenú vojnu s Ukrajinou. Z podpory proruských separatistov na východe Ukrajiny obviňuje Moskvu od počiatku konfliktu nielen Kyjev, ale aj Západ. Teraz však zašla situácia ešte ďalej a ukrajinské ministerstvo tvrdí, že sú to Rusi, kto si želá vojnu v plnom rozsahu.
„Putin chce rozsiahlejšiu vojnu. Rusko eskaluje svoje úsilie a zúfalo hľadá casus belli (dôvod na vojnu) proti Ukrajine,“ uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Dmytro Kuleba na Twitteri.
Putin v reakcii na zmarený teroristický útok na Kryme, údajne plánovaný Kyjevom, uviedol, že činy ukrajinskej vlády sú „stupídne“ a „kriminálne“. Preto podľa ruského prezidenta nie je dôvod, aby sa konali plánované rokovania o mierovom procese na východe Ukrajiny, kde stále neutíchol konflikt medzi separatistami a armádou.
- Reklama -
