“Kosovo sa stáva čím ďalej tým viac religióznou krajinou,” zhrnul posledný vývoj Naim Rashhiti, analytik Inštitútu pre balkánsku politiku sídliaceho v kosovskej metropole Priština. “Najmenej 70 rokov tu nič také nebolo. Je to pre nás úplne nová skúsenosť,” dodal. Podľa neho je rastúca religiozita súčasťou hľadania kosovskej identity. Mnoho tamojších obyvateľov sa považuje za Albáncov a želajú si spojiť sa s Albánskom – zároveň však cítia, že ich história i mentalita sú už iné. A islam akoby túto medzeru v ich sebauvedomení zapĺňal.
Kosovo, ktoré sa zatiaľ drží prísne sekulárneho modelu, sa potýka predovšetkým s radikalizáciou moslimov. Tá je spôsobená vplyvom zvonku. V roku 2014 kosovské úrady prinútili odísť z krajiny celkom 14 islamských charitatívnych organizácií, ktoré boli finančne riadené zo Saudskej Arábie, Turecka, Iránu a ďalších blízkovýchodných krajín. Práve tam začali Kosovo vnímať ako úrodnú pôdu pre fundamentalizmus. A trvá to dodnes. K miestnym moslimom dnes hlavne mieri zhruba šesť miliónov eur ročne najmä z Turecka. Napríklad na výstavbu mešít či na financovanie štipendií študentov islamských škôl, kde sa rozhodne nehlása “mäkká” forma islamu.
Vláda, snažiaca sa silnejúcemu vplyvu islamu zo zahraničia brániť, veľmi úspešná nie je. Polícia už síce zatkla približne 80 ľudí vrátane 11 imámov podozrivých hlavne z regrútovania bojovníkov pre Islamský štát. Spravidla ich však neskôr prepustí bez toho, aby ich obvinila. Rast radikalizmu sa snaží brzdiť aj organizácia Kosovská islamská komunita, tradičný dozorný orgán na moslimov v krajine. Napriek tomu sa jej nedarí zabrániť rozkvetu neoficiálnych náboženských škôl a modlitební. Najzraniteľnejšie sú pritom najchudobnejšie oblasti, kde je až päťdesiatpercentná nezamestnanosť – a teda veľa najmä mladých mužov bez perspektívy.
