Na druhý deň sa chystali ísť na večeru do známej a veľmi panoramtickej štvrte Bairro Alto, ktorá sa nachádzala na pahorku vypínajúcom sa nad oboma námestiami – Rossiom a Figueirou.
Okolo šiestej večer sa vydali na cestu do Bairra. Najrýchlejšie sa tam bolo možné dostať elevátorom, ktorý bol na konci námestia Figueira. Vyniesol ich do výšky šesťdesiat metrov a už boli v Bairre.
Pred večerou ešte chceli navštíviť nejaký typický fádo-lokál. Ginette vyzerala skvele vo svojej priliehavej zelenej blúzke, ktorá mala odvážne hlboký výstrih. K nej mala oblečenú krátku, priesvitnú čiernu sukňu, pod ktorou sa nápadne rysovali jej dokonalé ženské krivky. Dokonca aj zdržanliví portugalskí muži upierali na ňu pohľady, ktorými dávali najavo, že jej atraktivita ich nenechala chladnými.
Bol večer a slnko pomaly kĺzalo k horizontu a ožarovalo svojimi, do oranžova sa farbiacimi lúčami pevnosť Sao Jorge-castle, impozantne sa vypínajúcu nad Figueirou. Po chvíli prišli k jednej z najkrajších lisabonských katedrál, ku kostolu Sao Roque, ktorý bol značne poškodený 1. novembra 1755. Mesto vtedy spustošilo silné zemetrasenie. Katedrála nebola dodnes opravená a je zavretá.
Katastrófa sa odohrala v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd v raňajších hodinách a kvitnúce mesto sa v tomto krátkom časovom úseku premenilo z veľkej časti na kopu trosiek, prachu a popola. Bezprostredne vtedy zahynulo asi 5000 ľudí. V priebehu niekoľkých ďalších týždňov zomrelo na následky tejto strašnej pohromy v dôsledku zranení, hladu a epidémie ďalších 40 000 ľudí.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
