Lisabon je mestom, ktoré vytvára skvelým spôsobom dokonalú súhru medzi anticko-starým, stredovekým a novodobo moderným a táto homogenita je natoľko harmonická a oku príjemná, že tak ju nedemonštruje nijaké iné mesto v Európe. Napriek tejto vzájomnosti toho starého a toho nového sa v ich jednote manifestuje aj ich výrazný nápadný protiklad, ktorý však vôbec neúčinkuje na pozorovateľa rušivo. Naopak, je to veľmi príjemne sa javiaci paradox.
A podobný paradox je možné zbadať aj na obyvateľoch mesta – na ich tvárach i na ich zovňajšku. V niektorých tvárach možeš spozorovať, že majú soľou mora a morskými vetrami a slnkom Atlantika ošľahanú a zvrásnelú pokožku, ako to býva u rybárov živiacich sa plodmi mora. V iných tvárach zas uzrieš pestovanú a udržiavanu pleť dôležitých pánov v perfektných moderných oblekoch, s kravatou na krku, pod ktorou zásadne vždy svieti biela košeľa.
Ginette mala v sebe mimoriadny zmysel dokázať sa intenzívne a koncentovane započúvať do každej reči krajiny, kde sa práve zdržiavala a bola schopná sa ju rýchlo učiť. Denis sa nechcel nechať zahanbiť a snažil sa nezaostávať za svojou milovanou a zbožňovanou ženou, ktorú nielen vrúcne miloval, ale aj veľmi obdivoval.
Počas ich pobytu na Tenerife sa celkom obstojne naučil španielsky. A teraz sa bude snažiť vnikať do portugalčiny. Ginette mu však bola aj tu už o pár krokov vpredu. Čo sa týka portugalskej reči, ju však niečím veľmi prekvapil. Bola naozaj udivená, keď jej povedal, že mu svojou melodičnosťou a mäkkosťou trochu pripomína ruštinu.
„Hm, to je naozaj zvláštne a nikdy by som si nebola pomyslela, že by mohla existovať podobnosť medzi jazykmi dvoch národov, ktoré sú od seba tak veľmi vzdialené, veď ich územia ležia, každé z nich, na protiľahlých koncoch európskeho kontienentu.“
„Najdrahšia lásočka moja vzácna, budeš sa ešte viac diviť, keď ti teraz poviem niečo o ďalších vzájomnostiach Rusov a Portugalcov, o ktorých sami sotva tušia.“
Medzičasom už prišli k nábrežiu rieky Tejo a usadili sa v jednej cukrárni, aby sa občerstvili zmrzlinou. Chvíľu mlčky užívali panoramaticky pohľad na mohutnú širokú rieku, ktorá po niekoľkých málo kilometroch odovzdala svoje vody Atlantiku.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
