Za nepokojmi, ktoré sa prehnali Britániou v roku 2011, stála smrť 29-ročného Marka Duggana. Toho v severolondýnskej štvrti Tottenheime zastrelil policajný dôstojník. V roku 2014 Kráľovský súdny dvor v Londýne rozhodol, že streľba na Duggana bola oprávnená a vykonaná v sebaobrane. Napätie medzi černošskou komunitou a políciou pritom v Británii nie je žiadna novinka. V súčasnosti sa v lokalitách, ktoré boli za brexit, rozšírili aj vyhrotené protimigrantské nálady. Potvrdzujú to zistenia The Independent, ktorý čerpal informácie z miestnych policajných zdrojov.
Chaos a plamene
„Pozeral som sa na davy dievčat, ako vychádzajú z Debenhamsu (sieť obchodov s oblečením, pozn. redakcie) s plnými kuframi a s úsmevmi na tvárach. Videl som množstvo ľudí s náradím v ruke. Ľudia zahadzovali veci, pretože ich viac už nemohli uniesť,“ opisuje londýnske nepokoje jeden z priamych účastníkov Scott Bates. Toho zo svojho bytu vyhnal na roh Claphamskej križovatky jediný dôvod. Nuda. Ako si Bates spomína, desať minút sa nič nedialo, a zrazu sa zo všetkých strán začali valiť stovky ľudí.
„Rozbíjali okná a výklady a kričali: Žiadne vlajky, žiadne vlajky. Čo znamenalo, aby si členovia rôznych gangov neubližovali medzi sebou,“ vysvetľuje Bates. Ten mal v tom čase len 18 rokov. „Niektorí demonštranti rozbíjali autá, iní sťahovali ľudí z motoriek,“ prezradil. Ďalej opísal, že asi o hodinu neskôr niekto zapálil predajňu s vecami určenými pre večierky. „Nechápal som, o čo im išlo. Vedel som, že ľudia boli naštvaní, ale prečo zapaľovali párty obchod? Prečo by ho mal niekto nenávidieť?“ krúti hlavou svedok nepokojov.
Spúšťačom nepokojov v Británii v roku 2011 malo byť zastrelenie Marka Duggana. Zdroj: Youtube/Vice
Osudové hodinky
Scott Bates sa rozhodol držať od problémov čo najďalej. V roku 2011 si ho ale našli sami. „Kráčal som po ulici, plný adrenalínu, a všade naokolo sa povaľovali rozhádzané veci. Zdvihol som pár hodiniek a teplákov. Nerozmýšľal som, či to, čo robím, je dobré alebo zlé. Hodinky vyzerali draho a peniaze som vtedy potreboval,“ opisuje osudové chvíľky Bates.
Nasledujúci deň robila polícia raziu v hoteli, v ktorom býval Bates. V tom čase bol práve vo vani. „Nechali ma, aby som sa obliekol, prehľadali mi šatník a našli hodinky. Spýtali sa ma, či som ich vzal, a ja som to priznal,“ spomína. Následne ho odvliekli na policajnú stanicu, kde ho vypočuli, a on sa bez okolkov priznal. O jednej poobede toho dňa už stál pred súdom a pridelili mu advokáta. Odsúdili ho na šesť týždňov vo Felthamskom väzení.
Za mrežami
„Bolo tam jedno wécko, jedna posteľ a televízor, po ktorom som musel trieskať, aby som dačo naladil. Celý deň som nevedel, čo mám robiť. Dostávali sme raňajky a večere, ale aj keby som ich zjedol naraz, stále by som bol hladný,“ spomína na časy vo väzení Bates. Ten ďalej dodal, že jeho trest vzrástol na dvanásť mesiacov. Podľa štatistík tresty pre účastníkov nepokojov v priemere vzrástli z 2,5 mesiaca na 6,6 mesiaca.
„Spomínam si, ako mnou sudca opovrhoval. Hádzal nás všetkých do jedného vreca. Vedel som, že som urobil niečo zlé, ale bolo mi zle z toho, že som nevedel, kedy sa vrátim domov. Vo väzení som stretol chlapíka, ktorého odsúdili na tri mesiace za to, že vzal fľašku s vodou,“ spomína Bates.
Taktiež podčiarkuje, že množstvo väzňov neznášalo účastníkov demonštrácií, pretože mali medzi známymi majiteľov obchodov, ktoré boli vypálené. Bates si počas posledných troch mesiacov za mrežami urobil murársky kurz. Keď sa dostal opäť na slobodu, nájsť si prácu bolo ťažké, no nakoniec začal podnikať s podporou miestneho kostola.
