Dohoda uzavretá medzi Európskou úniou a Tureckom pomohla zastaviť masívny príliv utečencov z Turecka na kontinent, ale aj napriek tomu mnohí z nich do Grécka stále prichádzajú. Podľa informácií Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov dorazilo tento rok do Grécka viac ako 160 000 utečencov, z ktorých asi polovica bola sýrskej národnosti. Spravodajská agentúra Reuters však zistila, že mnohí z nich svoje rozhodnutie opustiť krajinu zmietanú vojnou ľutujú.
Jedným z týchto utečencov je aj bývalý obyvateľ Aleppa Mustafa, ktorý žije už štyri mesiace pod stanom v aténskom prístave. Aj on je so životnými podmienkami, ktoré Grécko utečencom ponúka, veľmi nespokojný. „Všade by to bolo lepšie ako tu,“ konštatuje v slzách tridsaťosemročný Sýrčan, ktorý býva v malom stane spolu so svojou o rok mladšou manželkou. Sťažujú sa, že ich rozhovor s azylovými úradníkmi sa opäť posunul.
Manželský pár nechal v Sýrii veľkú časť svojej rodiny vrátane Mustafových rodičov, ktorí sa nakoniec dostali do utečeneckého tábora v Turecku. „Ak sa to ďalej povlečie týmto tempom, budeme tu trčať roky. Niekedy mám chuť vziať svoju manželku za ruku a skočiť do mora,“ cituje Reuters zúfalého Mustafu a dodáva, že každý utečenec, ktorý dorazí do Grécka, musí prejsť povinne procesom Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO).
„Čas potrebný na vybavenie žiadosti v Grécku o premiestnenie utečenca skutočne záleží na príslušnom členskom štáte Európskej únie. Niektoré z nich postupujú pomerne rýchlo, v ďalších prípadoch je to tempo oveľa pomalšie. Keď majú utečenci šťastie, strávia v Grécku len tri mesiace, ale niekedy to, samozrejme, trvá oveľa dlhšie,“ pripúšťa v rozhovore pre agentúru Reuters Iota Peristeriová, ktorá pracuje v gréckej azylovej službe.
„Proces premiestnenia je príliš pomalý. Myslím si, že v Sýrii by bol život nakoniec jednoduchší,“ hovorí tridsaťosemročná Maha, ktorá vo februári opustila svoje rodné Aleppo spoločne so svojimi troma deťmi potom, keď jej manžel zomrel v dôsledku mŕtvice. Napriek tomu, že sa všetci registrovali na pohovor v EASO už v marci, úradníci ich ešte stále nevypočuli. „Buď zrýchlia tempo, alebo nech nás pošlú späť. Veľa utečencov tu svoje rozhodnutie ľutuje a platí prevádzačom, aby ich dostali späť do Turecka.“
Mnoho žiadateľov o azyl, ako napríklad spomínaná Maha, je ubytovaných v oficiálnych utečeneckých táboroch. Ešte viac utečencov však musí prespávať priamo v uliciach Atén a čakať dlhý čas, kým dôjde k vybaveniu ich žiadosti. „Ľudia sú zo všetkého zúfalí, pretože nemajú čo robiť. Každý tu má depresiu, vrátane mňa. Niektorí z mojich priateľov hovoria, že sa vrátia späť a pridajú sa k al-Káide, pretože nemajú na výber. A viete čo, ja im to ani nezazlievam,“ hovorí Safi, ktorý predtým pracoval pre NATO ako prekladateľ.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
