Útoky posledných dní vo Francúzsku a v Nemecku boli napospol dielom jedincov. Dá sa podľa vášho názoru proti tomu vôbec nejako bojovať? Predznamenávajú tieto útoky nejaké zlyhanie? Je to podľa vás Európa, prípadne Európska únia, kto v tomto zlyháva?
Existuje jediná účinná forma boja proti tomuto fenoménu – mať na svojom území čo najmenej moslimov. Riziko teroristických útokov je priamo úmerné počtu moslimov v danej krajine a počtu mešít v nej. Názorne to vidíme na krajinách, kde sú teraz teroristické útoky najčastejšie – vo Francúzsku, v Belgicku a v Nemecku. Bruselská štvrť Molenbeek, kde sa pripravujú teroristi na svoje útoky, je typickým príkladom islamskej no go zóny, štátu v štáte, kde vládnu zákony šaría.
Ak už takéto getá na svojom území dotyčná krajina má, je, samozrejme, odhaľovanie pripravovaných atentátov a boj proti nim podstatne ťažší, ak nie celkom vylúčený. Potom je potrebné nepretržite monitorovať korešpondenciu týchto ľudí, ich e-maily, telefónne hovory a pod. A, samozrejme, dianie v mešitách. Ale nedá sa ustrážiť úplne všetko, aj keď sa prekazí napríklad desať plánovaných atentátov, jedenásty už vyjde. Preto považujem za najlepší spôsob prevencie – nepúšťať príslušníkov tejto cudzej, invazívnej kultúry do krajiny.
Európa, resp. európski politici, samozrejme, zlyhávajú na celej čiare. Európa absolútne nemá ani najmenšiu stratégiu, ako túto krízu riešiť. Nemajú ani stratégiu, ani taktiku, vždy len vydesene kvíkajú po nejakom útoku, ale zase nepodniknú žiadne účinné opatrenia. Naozaj sa musím smiať, ako sú po každom útoku „šokovaní“. Jedinou reakciou európskych predstaviteľov je nasvietiť nejakú budovu v národných farbách postihnutej krajiny a s predstieraným odhodlaním vyhlásiť, že sa nedáme zastrašiť. Je to smiešne a opovrhnutiahodné.
Útok v Nice, počas ktorého umierali ľudia pod kolesami nákladiaku, vyvolal, samozrejme, veľké emócie, ale z niektorých strán aj kritiku. Kritici poukazovali hlavne na to, ako je možné, že sa vôbec nákladné vozidlo pri oslavách mohlo dostať medzi ľudí, otázniky visia aj nad tým, či polícia naozaj zasiahla včas. Čo si o tom myslíte?
Atentátnik vošiel s nákladiakom do priestoru, ktorý bol počas konania akcie vyhradený len pre peších. Vjazd na vozovku bol síce blokovaný policajnými autami, ale atentátnik ich obišiel po chodníku. Je zrejmé, že odhodlaného útočníka tieto opatrenia nezastavili, každopádne útok nákladným autom je inováciou a možno len ťažko všetky inovácie predvídať. Útočníka zneškodnili po necelej minúte svojho útoku, takže sa domnievam, že reakcia polície nebola zase taká pomalá.
V pondelok dvaja islamisti zavraždili vo Francúzsku farára a k tomuto útoku sa prihlásil Islamský štát. Čo podľa vás chceli vraždou duchovného odkázať?
Ide o útok islamu na kresťanstvo, o vyhlásenie náboženskej vojny, vojny civilizácií, vojny svetov. Symbolika je úplne jednoznačná a nemožno ju nijako bagatelizovať alebo prekrútiť.
Domnievate sa, že sa páchatelia vzájomne inšpirujú a že útokov bude pribúdať?
Útokov celkom iste bude pribúdať s tým, ako porastie počet moslimov v Európe, ktorí sú radikalizovaní v mešitách a náboženských školách financovaných štátmi Perzského zálivu, najmä Saudskou Arábiou. Útočníci sa, samozrejme, navzájom inšpirujú a naviac aj mnoho tzv. osamelých vlkov je v spojení s radikálnymi moslimami, čo je prípad napríklad práve atentátnika z Nice. Nehovoriac o skupinách teroristov, ktorí sú na radikálne islamské organizácie napojené celkom nepochybne.
Aj napriek všetkym útokom, keď sú medzi páchateľmi aj imigranti alebo priamo žiadatelia o azyl, mnohí politici stále tvrdia, že nemôžeme hľadať priamu súvislosť s migračnou krízou a s prijímaním imigrantov. Čo na to poviete?
Títo politici úplne vedome klamú. Zo všetkých štatistík vyplýva, že riziko teroristického útoku rastie priamo úmerne s počtom moslimov a počtom mešít v danej krajine. Najviac útokov je v samotných moslimských krajinách, napríklad v Iraku alebo v Pakistane, a z nemoslimských krajín je najviac útokov tam, kde žije veľa moslimov. Napríklad práve v Belgicku, vo Francúzsku a v Nemecku, z neeurópskych krajín je klasickým príkladom India. Teroristi sa, samozrejme, dostávajú do Európy spolu s ďalšími imigrantmi. Bolo by absurdné, keby Islamský štát alebo aj iné teroristické organizácie nevyužili šancu, ako dostať do Európy väčší počet neidentifikovaných a neidentifikovateľných bojovníkov. Tí, ktorí tvrdia, že teroristi medzi migrantmi nie sú, opäť buď vedome klamú, alebo preukazujú elementárny nedostatok logiky a realizmu.
Na jednej strane sa vo vnútri EÚ hovorí stále častejšie o zamedzení legálneho prístupu k zbraniam, na druhej sa väčšinová spoločnosť s nadsádzkou nechá „vraždiť” ako ovce. Ak by v spoločnosti bolo viac zbraní, po čom volá časť našej verejnosti, potom by vraj nemuselo dôjsť k takým excesom. Súhlasíte s tým?
Jednoznačne s týmto názorom súhlasím. Obmedzenie alebo zákaz zbraní povedie len k tomu, že sa odzbrojí obyčajná verejnosť a urobí sa bezbranná voči teroristom. Teroristi si totiž zbrane zoženú vždy a je absurdná predstava, že by si najprv robili zbrojný preukaz, potom žiadali o povolenie držať zbraň a potom si s týmto povolením legálne zbraň kúpili. To je naozaj veľmi, veľmi úsmevné. Teroristické organizácie svojich vojakov vyzbroja, ako budú chcieť a čím budú chcieť.
Spomenuli ste, že jedinou reakciou európskych predstaviteľov je nasvietiť nejakú budovu v národných farbách postihnutej krajiny a s predstieraným odhodlaním vyhlásiť, že sa nedáme zastrašiť. Podobne ale hovoria aj niektorí komentátori. Po každom teroristickom útoku podľa nich nastávajú vždy rovnaké rituály: pravidelné vyhlásenia troch dní štátneho smútku, predĺženie mimoriadneho stavu, stiahnutie vlajok na pol žrde a v prípade Francúzska ešte vyhlásenie, že neprestanú s bombardovaním Islamského štátu. To ale vraj nikdy nikam nevedie, lebo nikto z politikov neukáže karty a nepovie pravdu… Máte na to odpoveď?
Samozrejme, že to nikam nevedie, je to len prejav úplnej bezmocnosti a pokrytectva. Jediný účinný spôsob boja s terorizmom praktizuje Izrael. K týmto metódam sa ale európski politici nikdy neodhodlajú, lebo to by predsa znamenalo rezignáciu na „európske hodnoty“. Táto situácia sa úplne presne dá namodelovať aj pomocou teórie hier.
Vývoj rusko-tureckých vzťahov ukázal, že v konfliktoch a rokovaniach sa ako jediný účinný spôsob ukazuje byť ochota na zaujatie pevného postoja a psychologická odolnosť, samozrejme, podložená fyzickou silou. Naproti tomu, keď vidím rokovať prezidenta Erdogana s európskymi politikmi, mám neodbytný dojem, ako by líška vyčíňala medzi kŕdľom sliepok. Podľa môjho názoru by stačilo, keby Európa dala najavo vôľu vymáhať svoje vlastné zákony a medzi tieto zákony patrí aj fyzický dozor. To znamená, že pri pokuse o nelegálne a násilné prekročenie hraníc je možné nasadiť aj vojenskú silu. Opäť sa ale obávam, že to žiadny európsky politik neurobí. Každý sa bude opäť zaklínať mantrou „európskych hodnôt“.
V spojitosti so situáciou v Turecku sa sprisahaneckým teóriám len darí. Podľa niektorých je za tým Fethullah Gülen a teda Spojené štáty, podľa iných Rusko a Putin. Stávajú sa konšpiračné teórie súčasťou nášho života? Aký máte na to názor?
Rusko a prezidenta Putina môžeme, myslím, vylúčiť. Rusko potrebuje mať na svojich hraniciach pokoj a čitateľného vodcu, ktorý dokáže vo svojej krajine zaistiť poriadok, hoci napríklad nedemokratickými prostriedkami. Chaos, a to najmä islamistický chaos, je to posledné, čo by Rusko potrebovalo.
Spojené štáty a Fethullah Gülen sú pravdepodobnejším variantom. Túto verziu by aj nepriamo potvrdzoval hnev prezidenta Erdogana na Spojené štáty po potlačení puču. Ale pre toto tvrdenie nie je žiadny dôkaz. Ďalšou možnosťou je, že išlo o pokus sekulárnych dôstojníkov zabezpečiť sekulárny charakter krajiny, ako už to armáda v Turecku urobila niekoľkokrát. Ak to tak je, potom to títo dôstojníci pekne pokazili a neuvedomili si, že armáda už dávno nie je tou sekulárnej silou, akou bola predtým. A nemožno vylúčiť ani to, že išlo o autopuč prezidenta Erdogana, aby mohol vykonať rozsiahle čistky a upevniť svoj režim. Je potrebné celú situáciu v Turecku ďalej pozorovať a analyzovať.
Čo sa týka konšpiračných teórií, tak je úplne jasné, že mocní a bohatí ľudia tohto sveta – a tým nemyslím politikov – sa neuspokoja s rolou morálnych pasívnych divákov, ale budú sa snažiť dianie vo svete všemožne ovplyvňovať. Trebárs zakladaním a financovaním rôznych mimovládok a neziskoviek, think tankov, nátlakových skupín, organizovaním „farebných“ revolúcií v tých krajinách, kde im režim nevyhovuje a pod. To nie je žiadna paranoja, to je jednoducho elementárna logika. Ak mám peniaze a moc, tak ich využívam. Je to jednoduché.
Tento týždeň som videla časť spravodajstva tureckej televízie TRT. Vo veľkej väčšine bolo z obrázkov zrejmé, že sa spoločnosť v Turecku búri – vidieť bolo plné námestia burácajúceho davu s transparentmi v rukách. Je to predzvesť niečoho väčšieho? Kam sa podľa vás bude Turecko uberať, dá sa odhadnúť, aký smer naberie politika tureckého prezidenta Erdogana?
Predovšetkým išlo o proerdoganovské manifestácie, na ktoré po potlačenom puči vyzval samotný Erdogan. Čo sa týka sekulárne založených ľudí, čo sú v Turecku mladšie a vzdelané vrstvy z miest, obávam sa, že títo ľudia nebudú mať v dohľadnom čase na ružiach ustlané, lebo mocenský vývoj ide presne proti zmyslu Atatürkových výdobytkov.
