Svoje tvrdenie, že aj mimovládne organizácie ovplyvňujú politické dianie, zakladá na vlastnej skúsenosti. „Odvtedy, ako naše hnutie Sme rodina vstúpilo do politického života, neustále narážame na vyjadrenia rôznych nadácií, think tankov a ´neziskových organizácií´,” píše Kollár na sociálnej sieti a ďalej vysvetľuje, že tieto organizácie majú zo zákona zakázané pôsobiť v politike. Aj napriek tomu ju ovplyvňujú a skoro vždy rovnakým spôsobom, tvrdí.
„Prakticky vždy ide o presadzovanie aktivít a záujmov, s ktorými nesúhlasí väčšina slovenských občanov, ale zato vždy je to podľa línie, ktorú presadzujú zahraniční sponzori,“ tvrdí a odvoláva sa na známy postoj Georga Sorosa, že Európa je povinná prijímať migrantov a preto všetky mimovládne organizácie, ktoré sú cez jeho Nadáciu otvorenej spoločnosti prepojené, organizujú aktivity, ktoré tomuto cieľu napomáhajú, hoci minimálne 80 % slovenských voličov je zásadne proti. „Pritom sa tvária, ako keby išlo o vyjadrovanie postoja slovenskej verejnosti, čo nie je ani náhodou pravda,“ upozorňuje Kollár.
Euroatlantická propaganda, démonizácia Ruska
Ako ďalší príklad predseda hnutia Sme rodina uvádza euroatlantickú propagandu, ktorá podľa jeho názoru ospevuje prínosy NATO, Európskej únie a naopak, démonizuje Rusko. „Tu nejde o to, či sme proti, alebo za NATO, Sme rodina sa programovo vyjadruje jednoznačne, že sa cítime súčasťou západnej civilizácie aj s jeho štruktúrami, ako je NATO a Únia,“ vysvetľuje a pokračuje, že to však neznamená, že všetko na našej strane je dobré, či nebodaj nekritizovateľné. Poukazuje na to, že potom sa propaganda spomínaných organizácií stáva kontraproduktívna. „Ak napríklad do dnešných dní o Turecku hovorili ako o ´ostrove stability´, potom posledné udalosti, keď sa Turecko otočilo k Rusku, zaviedlo islamskú diktatúru, vyzerajú ako smiešni pajáci a z presadzovania euroatlantických hodnôt je dnes skôr kabaret,“ píše.
Zdroj: Facebook/Boris Kollár
Slovenská verejnosť nevie…
Kollár označuje heslá mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia na ovplyvňovanie verejnej mienky, za čistú propagandu. „Slovenská verejnosť nevie, že organizácie, ktorých podstatná časť je tvorená grantmi a sponzorskými príspevkami zahraničných sponzorov, vykonávajú činnosť za účelom ovplyvňovania,“ približuje a pokračuje, že inšpiráciou na zmenu by mohol byť americký zákon FARA, ktorý platí od roku 1938 s účelom brániť krytej manipulácii s americkou populáciou.
„Zákon FARA nebráni sponzorovať organizácie, ale svojimi ustanoveniami umožňuje voličom vidieť, ´kto, za koho kope´,“ píše a ďalej vysvetľuje, že podľa tohto zákona sa musí každý reprezentant mimovládnej organizácie na verejnosti prezentovať ako niekto, kto vyjadruje cudzí názor a presadzuje ho v slovenskom verejnom a politickom priestore. Jedným dychom dodáva, že takýto ľudia nesmú sedieť vo verejných funkciách a z tohto titulu priamo presadzovať tieto cudzie záujmy. „Aj toto je na Slovensku častý zjav, keď dokonca zástupcovia voličov sediaci v parlamente sú zároveň členmi rôznych dozorných rád mimovládnych organizácií platených zo zahraničia,“ vyjadril sa.
Podľa neho skutočnosti, ktoré sa stali pred marcovými voľbami pri učiteľských štrajkoch, boli očividne ovplyvňované politikou zahraničných subjektov. „Pred voľbami bolo ich cieľom ´zmeniť verejný diskurz preč od imigrantov´ a ´znížiť preferencie strany Smer-SD´,“ tvrdí a uzatvára: „Slovenský politický život si po rokoch predávania a kupovania hlasov, preferencií či priamo poslancov zaslúži očistu. Slovenský zákon FARA by mal byť časťou tohto očistného procesu.”
V závere svojho príspevku Kollár pripomenul, že jeho hnutie je v politike pre ľudí a slovenský volič si zaslúži vedieť, kto v jeho prospech hovorí. Práve toto je podľa neho dôvod, prečo bude prioritne presadzovať zavedenie zákona na kontrolu subjektov pôsobiacich vo verejnom sektore a platených zo zahraničia.
Toto však nie je Kollárovo prvé vyjadrenie k mimovládnym organizáciám. Nápad o preukazovaní zahraničného financovania sa mu pozdával už predtým. Pred pár týždňami si na svoj facebookový profil napísal, že: „Bolo by to dobré zaviesť aj u nás, nech vidíme, kto ich platí a koho muziku hrajú!“ ParlamentnéListy.sk sa ho potom spýtali, či plánuje prísť s podobnou legislatívou. Jeho odpoveď bola jasná: „Áno, plánujem! Nech je všetko transparentné, nech vidíme, kto, za koho kope,“ prezradil Kollár.
Zdroj: Facebook/Boris Kollár
Mimovládky nie sú nadšené, je to obmedzovanie práva a slobody prejavu
Na názor sme sa opýtali aj mimovládnej organizácie Amnesty International (AI), ktorá tvrdí, že podobné legislatívy sú zásterkou pre obmedzovanie práva na slobodu prejavu či združovania a často slúžia na potlačenie kritiky zo strany občianskej spoločnosti,“ písalo sa v stanovisku AI, ktoré ParlamentnýmListom.sk poskytla členka organizácie Lucia Bernátová. Dodala tiež, že AI dlhodobo vyjadruje znepokojenie nad obmedzovaním občianskej spoločnosti podobnými legislatívami v Rusku: „Od roku 2012, keď vstúpil do platnosti zákon o zahraničných agentoch, čelila početná skupina organizácií v krajine súdnym konaniam, v dôsledku ktorých sa viaceré rozhodli svoju činnosť ukončiť.“
AI pritom vo svojom postoji nešetrí ani Izrael. „Miestne organizácie upozornili tiež, že zákon je nespravodlivý a diskriminačný, lebo negatívne zasiahne väčšinu organizácií, ktoré sa venujú porušeniam ľudských práv v Izraeli a na okupovanom palestínskom území či vystupujú proti okupácii,“ tvrdí neziskovka. Viac sme o tom písali TU.
