Kto platí neziskovky? Kollár s Rafajom to chcú vedieť. Obmedzovanie, bránia sa mimovládky

    0
    Boris Kollár (Autor: SITA)

    Izraelský parlament – Knesset, prijal v pondelok sporný zákon, ktorý posilňuje dohľad nad mnohými domácimi ľudskoprávnymi organizáciami. Právna norma, schválená poslancami Knessetu v pomere 57:48, je namierená proti skupinám, ktoré dostávajú vyše polovice peňažných prostriedkov od zahraničných vlád alebo politických organizácií. Vyžaduje pritom, aby príslušné organizácie vyhlásili, že sú závislé od zahraničných sponzorov v celej šírke komunikácie s verejnými predstaviteľmi, ako aj v oblasti televízie, novín, bilbordov a internetu. Oponenti tohto zákona však namietajú, že Netanjahuova vláda sa snaží útočiť na liberálne ľudskoprávne organizácie, ktoré kritizujú politiku židovského štátu voči Palestínčanom.

    Fanúšikov si pritom postup Izraelčanov našiel aj na Slovensku. Inštitút národnej politiky (INP), vedený niekdajším podpredsedom SNS Rafaelom Rafajom, vo svojej aktuálnej analýze pripomína, že podobné zákony v minulosti prijali aj Rusko a USA.

    Tvrdé postihy v Rusku

    Na základe ruského zákona sa napríklad mimovládne organizácie podieľajúce sa na „politickej aktivite“ budú musieť zaregistrovať v ministerstve spravodlivosti ako zahraniční agenti. Ak bude generálnou prokuratúrou vyhodnotené, že ruská alebo zahraničná organizácia ohrozuje ruský ústavný poriadok alebo bezpečnosť štátu, podľa zákona sa zaradí do Zoznamu nežiaducich organizácií. Tým môžu úrady vyrubiť pokutu, ich funkcionárov môžu poslať na nútené práce alebo na šesť rokov do väzenia.

    V USA reagovali na nacistov

    USA zase ešte v roku 1938 prijali zákon Foreign Agents Registration Act (FARA), ktorý bol odozvou na veľké množstvo  zástupcov nemeckej nacistickej propagandy pred 2. svetovou vojnou. FARA vyžaduje, aby agenti zastupujúci záujmy cudzích mocností v „politickej alebo kvázipolitickej oblasti“ zverejnili svoj vzťah s cudzou vládou a informácie o súvisiacich činnostiach a financiách. Zákon však pozná viaceré výnimky pre organizácie venujúce sa náboženským, charitatívnym, akademickým, vedeckým alebo umeleckým činnostiam.

    Ohlasy na Slovensku

    Podľa INP by nebolo na zahodenie, keby sa zákon riešiaci zahraničné financovanie na Slovensku pôsobiacich mimovládok presadil aj u nás. „Vzhľadom na situáciu na Ukrajine, historickú skúsenosť otvoreného a potvrdeného politického pôsobenia mnohých mimovládnych organizácií v 90. rokoch na Slovensku a stále aktuálneho ovplyvňovania v prospech stále užšej integrácie, migrácie z tretieho sveta a ideológie multikulturalizmu je žiaduce, aby z dôvodu transparentnosti a ochrany národno-štátnych záujmov podobnú legislatívnu normu prijala aj Národná rada Slovenskej republiky. Štatút a postavenie mimovládnych organizácií vylučuje ich politickú činnosť. Podľa § 5 zákona 83/1990 nesmú vykonávať funkciu štátnych orgánov, ani ich riadiť,“ píše sa v odporúčaní konzervatívneho inštitútu.

    ParlamentnéListy.sk sa predsedu INP a exposlanca SNS Rafaela Rafaja spýtali, ktorý z daných zákonov by sa mu na Slovensku pozdával najviac. „Tie zákony sú špecifické, je ťažko povedať, ktorý by bol vhodný pre Slovensko. Mal by byť ušitý na naše slovenské pomery,“ povedal Rafaj s tým, že ich princípy sú spoločné. „Mimovládny sektor, ktorý pôsobí v daných štátoch, čerpá verejné zdroje a zároveň aj podporu od zahraničných subjektov, by mal podliehať väčšej kontrole verejnosti a mal by byť podstatne viac transparentný,“ tvrdí.

    „Zjavne máme aj na Slovensku niektoré mimovládne organizácie, ktoré razantne vstupujú na tie miesta, ktoré sú vyhradené politickým stranám – čiže robia politiku. Nejde o to, že by ju ovplyvňovali alebo komentovali, ale snažia sa ju vytvárať. To už by mohol byť problém, pretože cez takéto mimovládne skupiny vedia tretie sily zo zahraničia využívať na presadzovanie svojich vlastných politických a geopolitických záujmov,“ pokračoval Rafaj.

    Konkrétne organizácie, ktoré by mohli mať takéto charakteristiky, Rafaj menovať nechcel. „Stačí sa pozrieť na niektoré organizácie, ktoré najmä v druhej polovičke vstupovali do politiky a vďaka nim došlo k zmene mečiarizmu na dzurindizmus. Pôsobia aj v súvislosti s integráciou EÚ a rozširovaním NATO či s migračnou krízou,“ povedal.

    „Presadzujú ideológie neomarxizmu, multikulturalizmu a genderizmu“

    Konštatoval ďalej, že Slovenská republika má v ústave jasne definované, že sa neriadi žiadnou ideológiou. Podľa expodpredsedu SNS to neplatí len na štát a štátne orgány, ale aj na pôsobenie ideológií zo strany neziskoviek. „V prípade migračnej krízy zjavne vidíme pôsobenie ideológie multikulturalizmu a v prípade európskych procesov sa výrazne presadzujú ideológie neomarxizmu, multikulturalizmu, genderizmu a ďalších ideológií. Niektoré nevládne organizácie zjavne pôsobia pod ich vplyvom,“ myslí si. Rafaj však zdôraznil, že aktivita mimovládnych organizácií je často a v mnohých ohľadoch prínosná. „Máme aj charitatívne organizácie, ale americký, izraelský aj ruský zákon neriešia tieto mimovládne organizácie,“ uzavrel.

    Presadiť to chce Kollár

    Nápad o preukazovaní zahraničného financovania sa pozdáva aj lídrovi parlamentného hnutia Sme rodina Borisovi Kollárovi. „Bolo by to dobré zaviesť aj u nás, nech vidíme, kto ich platí a koho muziku hrajú!“ napísal Kollár na svojom facebookovom profile. Kollára sa ParlamentnéListy.sk spýtali, či plánuje prísť s podobnou legislatívou. „Áno plánujem! Nech je všetko transparentné, nech vidíme, kto za koho kope,“ prezradil Kollár.

    Čo na to neziskovky?

    Podľa známeho občianskeho aktivistu Petra Weisenbachera Slovensko potrebuje mnoho zmien v už existujúcej legislatíve, ktorá, ako tvrdí, často komplikuje život bežným ľuďom. „Takáto zákonná úprava k tomu však nepatrí, bolo by to iba ďalšie plytvanie časom poslancov, a teda peniazmi daňových poplatníkov, ktoré je možné využiť lepšie,“ uviedol Weisenbacher pre ParlamentnéListy.sk. Zapolemizoval taktiež nad tým, či by sa Slovensko malo inšpirovať práve Izraelom. „Je odôvodnené sa pýtať, či je Izrael skutočne demokratický a slobodný štát, čím sa rád chváli a snaží sa prekryť svoje masívne porušovanie práv Palestíncov, keď sa uchyľuje k praktikám, ktoré obvykle používajú diktatúry,“ konštatoval.

    Podobné zákony pritom podľa Weissenbachera nemusia mať priame následky na občiansku spoločnosť. „Otázka však je, prečo by mal platiť iný meter pre mimovládne organizácie ako napr. pre médiá, ktoré majú obvykle zahraničných majiteľov,“ tvrdí aktivista a dodáva, že Inštitút ľudských práv, v ktorom pôsobí, nikdy nemal problém so zverejňovaním príjmov. „A nemali by sme ani s takouto zákonnou úpravou, nakoľko sme nikdy takú veľkú finančnú podporu zo zahraničia nezískali,“ uzavrel.

    Amnesty International: Je to obmedzovanie práva na slobodu prejavu

    „Amnesty International (AI) tvrdí, že podobné legislatívy sú zásterkou pre obmedzovanie práva na slobodu prejavu či združovania a častokrát slúžia na potlačenie kritiky zo strany občianskej spoločnosti,“ písalo sa v stanovisku AI, ktoré ParlamentnýmListom.sk poskytla členka organizácie Lucia Bernátová. Dodala taktiež, že AI dlhodobo vyjadruje znepokojenie nad obmedzovaním občianskej spoločnosti podobnými legislatívami v Rusku: „Od roku 2012, kedy vstúpil do platnosti zákon o zahraničných agentoch, čelila početná skupina organizácií v krajine súdnym konaniam, v dôsledku ktorých sa viaceré rozhodli svoju činnosť ukončiť.“

    AI pritom vo svojom postoji nešetrí ani Izrael. „Miestne organizácie upozornili tiež na to, že zákon je nespravodlivý a diskriminačný, pretože negatívne zasiahne väčšinu organizácií, ktoré sa venujú porušeniam ľudských práv v Izraeli a na okupovanom palestínskom území či vystupujú proti okupácii,“ tvrdí neziskovka.

    COP: Zamerať by sme sa mali na niečo iné

    Centrum pre otvorenú politiku (COP) sa domnieva, že štát by mal  v prvom rade vytvárať také legislatívne prostredie, ktoré uľahčí fungovanie neziskových organizácií, a to najmä pokiaľ ide o administratívne prekážky v ich činnosti. „Tiež by sa mal viac zamerať na podporu občianskeho sektora, a to hlavne na vzdelávanie a podporu mládežníckych aktivít,“ píše sa v stanovisku COP.

    - Reklama -