Európska únia podľa Kaisera na Erdogana dojem neurobí. „Je to v posledných rokoch šifra ekonomického aj politického úpadku. To, že Turecko do Únie nikdy nevstúpi, hoci sa obe rokovacie strany zo zvyku tvária, že tomu veria, sa už dnes medzi európskymi politikmi otvorene hovorí. V akútnom ohrození je tiež dohoda Merkelová – Erdogan o návrate utečencov z Grécka do Turecka výmenou za bezvízové cestovanie pre Turkov do Schengenu,“ píše komentátor Kaiser na portáli Echo24.
Podľa jeho názoru o udržanie dohody pri živote sa bude viac ako Erdogan snažiť Merkelová. „Inak by totiž musela uznať, že nekontrolovaný prílev utečencov do Nemecka tento rok na jar zastavili už štáty na tzv. balkánskej ceste, keď aj napriek jej protestom uzavreli hranice. A že to bolo ešte pred jej dohodou s Erdoganom,“ myslí si komentátor.
Európska páka by na Erdogana nestačila
Merkelová potrebuje pakt s Erdoganom udržať aj kvôli Grécku. To by s pribúdajúcimi utečencami z Turecka, ktorí by nemohli pokračovať ďalej, buď skolabovalo, alebo by sa muselo naučiť chrániť si hranice v Egejskom mori – čo je náročná úloha. Kaiser teda dospel k záveru, že európska páka by na Erdogana nestačila.
Komentátor tiež rozmýšľa nad tým, či by ostatní členovia NATO Turecku nemohli dať najavo, že ho z neho formálne alebo skutočne môžu vylúčiť. „Škody pre spojencov by neboli veľké. Erdogan sa totiž ako spojenec už niekoľko rokov nespráva. Napríklad existuje podozrenie, že turecký štátny aparát, armáda a hlavne jeho tajná služba MIT pomáhali v roku 2014 Islamskému štátu v Sýrii. Tento rok v januári vraj o tom na uzavretom rokovaní v americkom Kongrese hovoril priamo jordánsky kráľ. Menej prominentných svedectiev – o púšťaní džihádistov z Európy do Sýrie, o dodávkach a naopak odbere ropy – je celý rad, turecká vláda však jedno po druhom popiera. Ale nemôže poprieť to, že namiesto toho, aby uzavrela svoje deravé hranice s Islamským štátom, sústredila sa radšej na boje s Kurdmi na rovnakej hranici,“ píše Kaiser.
Komentátor na záver dodáva, že EÚ ako hrozba aj ako civilizačný maják na veľmi dlho prestala fungovať. Naopak, v čase, keď si Erdogan musí robiť starosti pre dve rozvrátené a zúfalé krajiny, predstavuje aspoň nejakú páku na to, aby v Turecku nenastal rozvrat právneho štátu a zosun k islamistickému režimu, Severoatlantická aliancia. „Za studenej vojny NATO Turkov potrebovalo a kvôli väčšej sovietskej/ruskej hrozbe sa ignorovali nedostatky tureckej demokracie. Pomer týchto dvoch hrozieb sa obrátil,“ uzatvára svoje zamyslenie Daniel Kaiser.
