Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po víkendovom neúspešnom puči, frakciou armády začal robiť vo svojej krajine poriadky, a to doslova.
Začali sa čistky… Učitelia, média, sudcovia, civilisti
V utorok úrad pre vysoké školstvo zbavil funkcie 1 577 univerzitných dekanov za údajnú účasť na neúspešnom prevrate a rovnako turecké ministerstvo školstva dalo výpoveď 15 200 zamestnancom za údajné väzby na skupinu, ktorá podľa vlády stála za pokusom o prevrat. Viac sme o tom písali TU.
Neúspešný prevrat sa dotkol aj médií. Turecké úrady zrušili licencie 24 rozhlasovým a televíznym staniciam. Obvinili ich z väzieb na tureckého moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorého vláda označila za jedného z hlavných organizátorov puču a žiada o jeho vydanie z USA, kde žije v exile. Viac sa dočítate TU.
Erdogan zašiel ešte ďalej. Vo viacerých mestách zatkla polícia sedem ľudí, ktorí prostredníctvom sociálnej siete podporili minulotýždňový pokus o prevrat v krajine alebo kritizovali prezidenta. Písali sme o tom TU.
Summa summarum sa neúspešný prevrat dotkol už viac ako 50 000 ľudí, ktorých v Turecku zatkli, prepustili zo zamestnania alebo suspendovali v rámci vládnych opatrení.
Som zdesený z toho, čo sa deje v Turecku
Kritika za kroky, ktoré Erdogan v krajine robí, sa na neho valí z každej strany. Nepochválil ho ani politológ Eduard Chmelár, ktorý je zdesený z toho, čo sa deje v Turecku. Vo svojom príspevku na sociálnej sieti vymenoval všetky „obete“, ktoré vláda obvinila z „napojenia na ´teroristickú organizáciu´ moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý žije v exile“, píše. Podľa jeho názoru tomu, že je Gülen terorista, neveria ani Erdoganovi stúpenci a pokračuje dlhou obhajobou na jeho adresu.
Chmelár tiež poukazuje na podporu, ktorú vyjadrili západní lídri Erdoganovi a jeho demokracii. „Akej demokracii?“ pýta sa a pokračuje, že v „tureckých väzniciach je viac novinárov ako v Číne a Iráne, paranoidný diktátor Erdogan vyhadzuje zo zamestnania predstaviteľov vysokých škôl, súdov a prokuratúry ako sultán, krvavo potláča opozičné demonštrácie, stav ľudských práv je tam horší ako v Rusku a my tu tárame o nejakej demokracii??“ kladie ďalšiu otázku.
Nestotožňuje sa s vyjadrením premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica, že si turecký prezident pre vojenský prevrat zaslúži podporu z Európskej únie. „Nie, nezaslúži,“ vyjadril sa jasne politológ a pokračuje, že západní lídri, neoficiálne zdôvodňujú svoju zhovievavosť voči tureckému režimu bezpečnostnými otázkami, čo inými slovami znamená, že si ho kupujú. „Erdogan však hrá na všetky strany, tvári sa ako spojenec Západu, ale zároveň sa zbližuje s Ruskom a so Saudskou Arábiou,“ tvrdí a odhaľuje jeho sen, ktorým podľa neho je „obnoviť osmanské impérium a stať sa hegemónom v oblasti. Čo je to za spojenca, ktorý vydiera a nechá sa podplácať, inak sa vyhráža, že pustí utečencov do Európy?“ pýta sa.
V skratke hodnotí Erdoganov režim podľa všetkých kritérií ako horší ako ten Putinov. „My však démonizujeme Rusko a tyranov v Saudskej Arábii a Turecko nazývame svojim priateľom. Naozaj sa tu ešte niekto čuduje, že ľudí oddaných demokracii ubúda a extrémistov pribúda?“ pýta sa opäť.
Zdroj: Facebook/Eduard Chmelár
Koniec demokracie v priamom prenose
Zvláštny pocit z pána Erdogana začína mať aj líder Obyčajných ľudí Igor Matovič. „Obávam sa, ze sledujeme priamy prenos z prerodu demokracie na diktatúru a je mi to ľúto,“ priznal Matovič na sociálnej sieti. Ako najsmutnejšie však vníma naše postavenie: „Turecko potrebujeme na utlmenie ďalšieho utečeneckého exodu a preto budeme ako ´európske spoločenstvo slobodných národov´ len slabuuučko hryzkať,“ vyjadril sa.
Zdroj: Facebook/Igor Matovič
Erdogan v Turecku zavádza plazivú islamizáciu
Jasno vo veci má aj predseda výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha, ktorý sa vyjadril, že za prevratom nehľadá žiadne konšpirácie a Turecko nepovažuje za “ostrov stability”, ako sa raz vyjadril prezident Andrej Kiska. „Áno, Erdogan je demokraticky zvolený a má väčšinovú podporu obyvateľstva, ale jeho AKP roky útočí na demokraciu a sekularizmus,“ píše smerák a pokračuje v menovaní jeho prehreškov, kde patrí zatváranie novinárov, útoky na opozíciu či vojna proti Kurdom.
„Erdogan v Turecku zavádza plazivú islamizáciu, čo dlhodobo kritizujem,“ vyjadril sa a dodal, že to ale neznamená, že teraz bude fandiť armádnym pučistom. Podľa jeho názoru by armáda teoreticky mohla zachrániť turecký sekularizmus, ale zároveň by definitívne pochovala tureckú demokraciu. „Mám obavy z toho, čo sa v Turecku deje a nie, zďaleka nielen pre pokus o prevrat. To, čo bude nasledovať, nebude nič pekné…“ vyjadril sa.
Zdroj: Facebook/Ľuboš Blaha
Sloboda nie je samozrejmosť
Udalosti odohrávajúce sa v Turecku sleduje aj nezaradený poslanec Miroslav Beblavý, ktorý upozorňuje, že „zakázali všetkým akademikom vycestovať bez súhlasu štátnych orgánov z krajiny“ a zdôrazňuje, že „sloboda nie je samozrejmosť“. Pripomína tiež, aby sme si ju vážili a vyzýva „pomáhajme tým, ktorí za ňu bojujú“.
Zdroj: Facebook/Miroslav Beblavý
Politická dráma za východnou hranicou
Poslanec Obyčaných ľudí Ján Budaj sa na sociálnej sieti vyjadril, že za východnou hranicou Európskej únie sa odohráva politická dráma, ktorá ale ovplyvní život v celom regióne a aj v Európskej únii. „Po Rusku prechádza na autokraciu Turecko,” píše Matovičov človek a pýta sa: „Kedy sa vyjadrí vláda? Kedy prezident Kiska?“
Zdroj: Facebook/Ján Budaj
Varovný prst dvíha aj zahraničie
V pondelok sa uskutočnila rada pre zahraničné záležitosti EÚ v Bruseli. Viacero ministrov zahraničných vecí sa vyjadrilo ku krokom, ktoré Ankara podniká. Ministri vyzvali vedenie Turecka, aby konalo zdržanlivo, respektíve súčasťou postihov voči plánovačom prevratu nesmú byť „opatrenia, ktoré by mohli viesť k autoritárskemu štátu”, povedal novinárom pred rokovaniami s európskymi kolegami v Bruseli francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault.
Rovnako sa pridal aj luxemburský minister Jean Asselborn, ktorý kroky Ankary po prekazenom puči, okomentoval slovami: „Toto je reakcia, ktorá nie je v súlade s právnym štátom.“
Americký minister zahraničných vecí John Kerry zasa upozornil, že členstvo Turecka v NATO by mohlo byť ohrozené, ak sa Ankara nebude pridŕžať demokratických princípov a právneho poriadku pri odvetných opatreniach po víkendom pokuse o vojenský prevrat v krajine.
V telefonickom rozhovore pripomenul prezidentovi Erdoganovi dodržiavanie demokratických princípov aj najvyšší predstaviteľ NATO generálny tajomník Jens Stoltenberg.
Viac si môžete prečítať TU, TU a ešte aj TU.
