Žiadatelia o azyl pracujúci vo Švédsku bez zmluvy zapríčinili podľa agentúry Reuters výpadok vo výške takmer 9 miliárd eur, ktorý mal plynúť do verejných rozpočtov. Ochota pracovať za nižšiu mzdu navyše tlačí priemernú mzdu čím ďalej, tým nižšie.
V roku 2015 prišlo do Švédska zhruba 163-tisíc žiadateľov o azyl, väčšina z nich potom z vojnou postihnutých oblastí Blízkeho východu a severnej Afriky. V snahe zaistiť si aspoň nejaký zdroj obživy sú často ochotní pracovať bez zmluvy za sumy ďaleko pod úrovňou minimálnej mzdy. Výplatu im navyše ich zamestnávatelia dávajú v hotovosti, čím sa vyhýbajú plateniu daní a sociálneho zabezpečenia.
Zástupcovia odborov a švédskej vlády sa sťažujú, že nelegálne zamestnávanie migrantov zapríčinilo v krajine výpadok daňových príjmov a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Minulý rok sa tento deficit údajne vyšplhal až na 66 miliárd švédskych korún, teda približne 4 percentá verejných príjmov.
Ochota utečencov pracovať aj za malé peniaze navyše tlačí nadol priemernú mzdu v krajine. V dôsledku toho má o prácu záujem čoraz menej švédskych občanov, ktorí si radšej požiadajú o sociálne dávky. Klesá zároveň produktivita práce, čo môže v dlhodobom horizonte ovplyvniť celkový výkon ekonomiky.
Celý text si môžete prečítať TU
