Podľa Banáša sa niektoré africké kolónie formálne oslobodili, v skutočnosti však Francúzsko tieto krajiny vykorisťuje dodnes. „Prezidenti François Mitterand a Jacques Chirac zrejme v slabých chvíľach priznali, že bez Afriky by bolo Francúzsko treťoradou krajinou,“ píše Banáš a dodáva, že veľká časť francúzskych peňazí podľa Chiraca pochádza práve z Afriky.
Spisovateľ spomína, že Francúzi svojim bývalým kolóniám nanútili novú menu a ten, kto odporoval, skončil zle. „Po tom, ako sa v roku 1963 prvý volený africký prezident Sylvanus Olympio odhodlal opustiť sféru FCFA, lebo jeho krajina – chudobné Togo, musela splácať Francúzsku ´kolonizačný dlh´ 40 percent HDP, zavraždili ho príslušníci francúzskej cudzineckej légie,“ píše Banáš v komentári na Aktuálne.
Podobne podľa neho skončili všetci africkí vodcovia, ktorí sa pokúsili vzoprieť Francúzsku. „Odhaduje sa, že Francúzsko zadržuje asi 500 miliárd finančných rezerv týchto krajín. Ročne im povoľuje vybrať len 15 percent z uložených peňazí, ak chcú viac, musia si požičať vlastné peniaze za komerčný úrok,“ dodáva spisovateľ.
Jozef Banáš v podobnej súvislosti spomína aj Líbyiu. „…vieme, ako skončil líbyjský vodca Kaddáfí, keď sa v roku 2011 postavil proti tlaku Francúzska, Veľkej Británie, Talianska a USA,“ myslí si spisovateľ a dodáva, že zo snahy ochrániť civilistov sa stala akcia na odstránenie Kaddáfího.
Podľa Banáša sa treba zamyslieť, koľko sĺz bolo vyronených aj v Afrike a podľa jeho slov platí: „Čo zaseješ – to budeš žať.“
