Nie je žiadnym tajomstvom, že sa Rusko z dlhodobého hľadiska sústredí skôr na budovanie bilaterálnych vzťahov s jednotlivými štátmi ako na spoluprácu s medzinárodnými organizáciami typu Európskej únie. V tomto nastolenom trende Rusko pokračuje aj v poslednom čase.
Ešte pred začiatkom samitu NATO, ktorý bol pred niekoľkými dňami v poľskej Varšave, Rusko zintenzívnilo kontakty s niektorými z jeho pohľadu kľúčovými štátmi. Moskva predložila Washingtonu sériu návrhov, ktorých cieľom je zamedzenie prípadnej konfrontácie v prípade príliš blízkeho stretnutia tak na mori, ako aj vo vzduchu. O tom informoval stály predstaviteľ Ruskej federácie v NATO Alexander Gruska.
„Preberáme minimálne vzdialenosti medzi loďami a lietadlami. Tiež hovoríme o frekvenciách, ktoré budeme používať na kontakt, a celom rade ďalších vecí, ktoré nám majú pomôcť lepšie porozumieť vzájomným manévrom,“ uviedol Gruska.
Putin vo Fínsku
Washington aj Moskva podľa všetkého začali spolupracovať aj v Sýrii. Spojené štáty majú pomôcť Rusku ostreľovať teroristické skupiny za predpokladu, že Moskva zabezpečí, aby Asad udržal svoje letectvo na zemi.
Ďalší príklad bilaterálnej spolupráce Ruska so západným štátom je Putinova nedávna návšteva Fínska, pri ktorej sa stretol s fínskym prezidentom Saulim Niinistöm, s ktorým prediskutovali otázky vzájomnej bezpečnosti. Po nedávnej diskusii vo Fínsku a Švédsku ohľadom perspektívy vstupu oboch severných štátov do NATO Putin uviedol, že by Rusko bolo nútené na takýto krok „ostro reagovať“.
Na druhej strane Putin prisľúbil spoluprácu v regióne, konkrétne sľúbil, že sa bude venovať problematike vojenských lietadiel prelietajúcich cez Balt s vypnutým identifikačným zariadením. Hneď na druhý deň na novom projekte spolupráce začal pracovať Putinom poverený minister obrany Sergej Šojgu.
Zmena s Ankarou
V posledných týždňoch sa začali radikálne meniť aj vzťahy medzi Moskvou a Ankarou. Ihneď potom, čo prezident Erdogan vyjadril svoju ľútosť nad zostrelením ruských lietadiel, ponúkol ruský prezident obnovenie vzájomných diplomatických, a predovšetkým ekonomických vzťahov. Len niekoľko dní po Erdoganovej iniciatíve sa už zišli ministri zahraničia oboch krajín a prediskutovali podmienky spolupráce boja proti teroristickým skupinám v Sýrii.
Hoci sú od dosiahnutia nejakého konsenzu – najmä čo sa Sýrie týka – ešte veľmi ďaleko, ekonomicky sa vzájomne potrebujú natoľko, že sú ochotní aj napriek vzájomným rozdielom spoluprácu obnoviť.
Aj napriek snahe Moskvy udržať komunikačné kanály so Západom otvorené, sa Kremeľ aj naďalej drží svojej dlhodobej stratégie a na multilaterálnej úrovni konať ani naďalej nemieni. Európska únia je navyše po brexite v Rusku vnímaná ako upadajúca inštitúcia.
Junior partner?
Podobný prístup majú v Moskve k Severoatlantickej aliancii. „NATO nevnímame ako partnera, s ktorým by sme riešili problémy, ktoré sa týkajú tak nás, ako i Európanov. Spolupracujeme v rámci iných formátov, ako napríklad v normandskej štvorke,“ uviedol Gruska.
Neochota Ruska spolupracovať s NATO zjavne pramení z toho, že pri spolupráci v takomto formáte by Rusko bolo vždy v pozícii akéhosi „junior partnera“, čo Moskva kategoricky odmieta. Zmena v ruskej politike voči európskym krajinám sa teda v blízkom čase očakávať nedá.
