“že Descartes negatívne ovplyvnil svojou dedukčnou logikou medicínu, a to napriek tomu, že sám nebol lekárom, ale filozofom a prírodovedcom.”
“Máš pravdu”, súhlasne prikývol Vlado:
“Descartes bol nesporne veľkou autoritou stredovekého filozofického myslenia. Jeho logika však vytvorila veľkú bariéru medzi chápaním tela a vnímaním psychy. A tak možno hovoriť o carteziánskej bariére, ktorá veľmi negatívne ovplyvnila vyšetrovaciu diagnostiku i metódy liečenia.
Táto bariéra spôsobila, že lekári liečili úplne izolovane len telo a o dušu sa vôbec nestarali. Na druhej strane, psychológovia a psychiatri zas liečili, tiež úplne izolovane od tela, len dušu.
Bariéra Descarta bola v medicíne prítomná ešte aj v 19. storočí a dokonca aj v 20. storočí. A pravdu povediac pôsobí v nej ešte tu a tam aj v súčasnosti.
Moderná medicína 19. a 20 storočia liečila pri ochorení neraz až groteskne a nezmyselne len symptómy chorôb a nie ich skutočné príčiny, ktoré boli uložené v hĺbkach štruktúr ľudskej psychy.
Priepasť, ktorá sa tak medzi telom a duchom čoraz viac prehlbovala, bola a je zodpovedná za to, že väčšina rôznych ťažkých ochorení ostala medicínou neporozumená a preto nevyliečená a či neliečiteľná. Práve v tejto izolácii ducha a tela je treba vidieť dôvod, prečo lekárska veda ešte dodnes nebola schopná plne obsiahnuť a chápať veľký význam stresov, strachu, depresií a vôbec všetkých nestabilných psychických stavov pre vznik rôznych chorôb.
Podľa mňa je predovšetkým negatívny stres príčinou mnohých ochorení. V dôsledku takého stresu prichádza potom v organizme okrem iného najmä k ovplyvneniu imunitnej reakcie. Existuje napríklad istý medicínsky model, ktorý dokazuje závislosť imunitnej reakcie od centrálneho nervového systému.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
